Archiŭ

Adkul toje «dzikaje palavańnie»?

Całkam mahčyma, što ŭ adnoj z svaich apovieściaŭ Karatkievič zašyfravaŭ miesca adnamu jamu viadomaha skarbu…

Čytajučy Karatkieviča, ź ciaham času zajmieŭ zvyčku znachodzić karani toj ci inšaj zhadanaj u aŭtara źjavy.

Pieršaj majoj «znachodkaj» byŭ «faščaŭski jołup» («Kałasy pad siarpom tvaim», «U śniahach dramaje viasna»), jaki, napeŭna, i dahetul staić na ŭskrainie Faščaŭki, što na Škłoŭščynie.

Vyraz hety, pavodle śviedčańnia siastry Karatkieviča Natalli Siamionaŭny Kučkoŭskaj, byŭ kaliści šyroka ŭžyvany ŭ Voršy. U 1990-ch u adnym sa škłoŭskich niedziaržaŭnych vydańniaŭ była źmieščana publikacyja pra miascovyja padańni ab «jołupie». Pavodle adnoj ź lehiendaŭ, pomnik byŭ ustalavany dziela ŭšanavańnia pamiaci paranienaha i paźniej pachavanaha ŭ Faščaŭcy hieroja Aršanskaj bitvy. Pavodle inšaj versii, rycar byŭ zabity miascovymi sialanami padčas narodnych chvalavańniaŭ. Časopis «Ave Maryja» (2002, №1—2) bolš kankretny: aŭtar artykułu pra kaścioły na Škłoŭščynie A.Hrudzina spasyłajecca na archiŭny dakument, datavany 1912 hodam, pavodle jakoha kalona ŭźviedziena manachami-jezuitami ŭ honar zahinułaha rycara Symplicyjana.

U vandroŭku ŭ Faščaŭku ja vybraŭsia razam z mastakom — i katalikom — Alesiem Kažamiakam. Da Škłova dabralisia na dyzeli, a adtul daviałosia iści pieški — vyśvietliłasia, što na Faščaŭku aŭtobusy chodziać nierehularna. Vybirajučy pa mapie najkaraciejšuju darohu, my chutka zaŭvažyli dziŭnaje suhučča nazvaŭ viosak na našym šlachu: Chaduły, Putniki, Zachody…

Urešcie, my i kročyli maršrutam pilihrymaŭ, što, vandrujučy pa katalickich śviatyniach, išli ad Aršanskaha jezuickaha klaštaru da Faščaŭskaj jezuickaj misii, dzie raźmiaščaŭsia, pavodle «Hieahrafičnaha słoŭnika Karaleŭstva Polskaha i inšych słavianskich krain», «ahromnisty muravany kaścioł u ramanskim styli». Ciapier tut zastaŭsia tolki padmurak.

A najpraściejšaja daroha praz pole vyvieła nas prosta da «jołupa» na starych mohiłkach na ŭskrajku Faščaŭki. Heta była składzienaja z čyrvonaj cehły vysokaja kalona, naviersie jakoj znachodziłasia draŭlanaja skulptura, stan jakoj, na žal, nie dazvalaŭ rabić chacia b prybliznyja zdahadki pra jaje pieršapačatkovy vyhlad.

Tady i raskryłasia pierada mnoj va ŭsioj svajoj hrandyjoznaści zaduma ziemlaka — zakłaści dla mianie i inšych čytačoŭ zhadki pra toje, što sam viedaŭ, ale musiŭ chavać ad cenzaraŭ i chamaŭ. Jon vieryŭ, što pryjdzie čas, i toje, što padavałasia bolšaści jahonych sučaśnikaŭ adžyłym i niecikavym, stanie centram uvahi ŭ niezaležnaj krainie.

Ciapier možna ličyć znojdzienaj i «Kucieinskuju Maci Božuju», toj abraz, pra jaki Karatkievič u tych ža «Kałasach…» piša: «Hetaja ikona z Kuciejny ličyłasia raniej uzoram dla tych, chto pisaŭ ikony: «Pryhažość nievykaznaja».

Abapirajučysia na źviestki, pryviedzienyja ŭ knizie «Lehiendy i padańni Aršanščyny», realnym jaje pratatypam možna ličyć abraz Maci Božaj Aršanskaj, kopija XVIII st. ź jakoha zachoŭvajecca ciapier u Mienskim Śviataduchavym katedralnym sabory. Ale ž Karatkievič pryvodzić lehiendu pra jašče bolš daŭniuju za časy ŭźniknieńnia Kucieinskaha manastyra historyju hetaha abraza, jakaja taksama moža akazacca praŭdzivaj…

Paśla hetych znachodak ubačanaja ŭ knižcy pra vytoki siaredniaviečnaha rycarstva zhadka «dzikaha palavańnia» nia duža j ździviła. Najaŭnaść u chacie «ŭniversalnaha daviednika» — Internetu — jašče bolš spraściła spravu. Vyśvietliłasia, što pra toje «dzikaje palavańnie», prynamsi, z 1092 hodu (kali ŭ Paryžy śviatarom, jaki viartaŭsia paśla naviedańnia chvoraha, była ŭbačana i paźniej apisana pracesija pryvidaŭ) zhadvali pa ŭsioj Zachodniaj Eŭropie tady, kali mocny viecier pačynaŭ raŭści ź nieba, hnuć drevy dołu dy znosić dachi z chat.

Ludzi ŭ taki čas nibyta bačyli, jak pa niebie ruchajecca kavalkada pryvidnych vieršnikaŭ sa zhrajaj pryvidnych sabak, a na čale kavalkady biazhučna lacić na svaim kani Dziki Palaŭničy. Pavodle daśledčyka i adnaho z kiraŭnikoŭ neapahanskaj supołki «Viera» Kveldulfa Hundarsana, u zaśpietaha «dzikim palavańniem» padarožnaha byŭ tolki adzin sposab uratavacca — kinucca pasiarod darohi tvaram u ziamlu i tryvać chałodnyja dotyki pryvidnych hančakoŭ pa plačach.

Źjaŭleńnie ludziam «dzikaha palavańnia», pavodle «volnaj encyklapedyi» «Wikipedia», śviedčyła pra nabližeńnie niejkaj biady, vajny abo pamorku, u najlepšym vypadku — śmierci vidavočcy. Bolš za toje, «dzikaje palavańnie» mahło zabrać vidavočcu z saboj, u Krainu Miortvych.

Pavodle staražytnych padańniaŭ, viadomy realnyja ludzi, što nibyta viali za saboj «dzikaje palavańnie», siarod jakich nazyvalisia karol Artur i viadomy pirat Frensis Drejk. Vobraz Dzikaha Palaŭničaha vykarystany Šekśpiram u «Vindzorskich svavolnicach».

Ale što zastajecca zahadkaj dla mianie dahetul, dyk heta toje, dzie moh daviedacca pra «dzikaje palavańnie» Karatkievič. Jon napisaŭ pieršy varyjant hetaj apovieści ŭ Voršy, na haryščy puńki, jakuju j ciapier možna ŭbačyć u dvary chaty na vulicy Kasmanaŭtaŭ.

Źviestak pra isnavańnie padobnaha siužetu ŭ biełaruskim falklory niama, albo jany niedastatkova viadomyja. Tamu, moža, u šlachietnaj siamji Karatkieviča pierakazvalisia padobnyja siužety z eŭrapiejskaj mitalohii?

U tvorach Karatkieviča šmat tajamnic, tamu całkam mahčyma, što ŭ adnoj sa svaich apovieściaŭ piśmieńnik zašyfravaŭ miesca adnamu jamu viadomaha skarbu ci śviadoma zroblenaj schovanki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili3

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie11

Źniali z pasady namieśnika hiendyrektara TASS, jaki braŭ intervju ŭ Łukašenki1

Pamior Viačka Stankievič3

Škoła ekanomiki i biznesu EHU: što jana saboj ujaŭlaje i čym adroźnivajecca ad BDEU6

Siarod zahinułych u avijakatastrofie ŭ Amurskaj vobłaści byŭ prynamsi adzin biełarus5

Ministr finansaŭ raskazaŭ, na što Biełaruś prosić hrošaj u Rasii4

Admin biełaruskaj Vikipiedyi: Davajcie spynim pisać pra biazdarnaściaŭ tolki tamu, što jany biełarusy abo emihranty63

Były analityk «Minskaha dyjałohu»: Duraść zaviała Rasiju ŭ stratehičny tupik22

Litoŭskaja raźviedka papiaredziła biełarusaŭ, što ich imkniecca zavierbavać KDB7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili3

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić