Archiŭ

Poŭny zavał

Na minułym tydni ŭ Škłovie adbyłasia histaryčnaja padzieja.

Źmicier Krat u edytaryjale «Saŭbiełki» napisaŭ, što paśla vizytu AHŁ u Škłoŭ «pačaŭsia novy etap dziaržaŭnaha budaŭnictva». Absalutna padtrymlivaju ideju. Adnak nie tamu, što prezydent u Škłovie raptam źbiŭsia na antrapacentrysckuju liryku: «Kambajny, siejałki, viejałki — heta dobra. My stahodździami hetym zajmalisia, adnak čałavieka za hetym nia bačyli. U centry pavinien być čałaviek». Mnoju ŭsio bolš ruchaje ŭłaścivaja starejšamu pakaleńniu nieluboŭ da maładoj hieneracyi. U adroźnieńnie ad hetych bałamutaŭ, majmu pakaleńniu nie daviadziecca pazalacacca da marsijanki. Dušu hreje toje, što niemaŭlatam, kali realizavać Kratavu prapanovu, pryjdziecca niasłaba papacieć na ispytach pa historyi Biełarusi.

Zapluščvaju vočy — i baču rodny histfak, dzie zdajuć ekzamen pa speckursie «Novy etap dziaržaŭnaha budaŭnictva». Dziaŭčatki pišuć «bomby»: «Kolki kiraŭnikoŭ u Škłovie, jak vykryŭ padčas vizytu prezydent, zajmalisia prypiskami?» Pobač chodzić niechta z padručnikam «Novy etap dziaržaŭnaha budaŭnictva». Student bubnić pad nos tekst: «Šmat narakańniaŭ vyklikała ŭ prezydenta arhanizacyja ramontu teleaparatury, bytavoj techniki. Pryjomnyja punkty, pavodle słoŭ Łukašenki, zamiest vykanańnia…»

Adčyniajucca dźviery aŭdytoryi. «Nu što, — abstupaje studenta natoŭp, — zdaŭ?..» — «Niezalik, — kaža toj. — Zavaliŭ na imieni kiraŭnika łajhojskaha rajspažyŭsajuzu, jaki sabie katedž pad Mienskam budavaŭ, zamiest taho kab vyrašać prablemy antysanitaryi. Jak, kaža, jaho proźvišča?»

Raptam prychodzić novieńki, jaki niadaŭna pieravioŭsia z zavočnaha. Jon śmieła zachodzić u aŭdytoryju i ciahnie bilet.

Vykładčyk: «Nu, što tam u vas?»

Student: «Bilet numar 13. Pieraličyć asartyment tavaraŭ, jakija, jak kanstatavaŭ 18.11.2005 prezydent, ciažka znajści na palicach škłoŭskaj spažyŭkaaperacyi».

Vykładčyk: «Nu?!»

Student, čuchajučy patylicu: «Moža, noŭtbuki?»

Vykładčyk: «Muka, krupy, miasnyja i rybnyja pradukty, nitki, lampački, myjnyja srodki. Nu vinšuju — pojdziecie ŭ vojska».

Student (žałaśliva): «Moža, jość niejkaje vyjście?..»

Vykładčyk: «Vyjście zaŭsiody jość. Vy mnie sto mižhalaktyčnych baksaŭ, heta pa kursie 23 miljardy kasmazajčykaŭ, ja vam — zalik».

Student dastaje paśviedčańnie KDK.

Nastaŭnik chapajecca za hałavu. Jak jon moh zabycca, što ŭ śpisie pytańniaŭ da ispytu jość i takoje: «Jakija formy pracy ŭpieršyniu prymianili ŭ Škłovie supracoŭniki dziaržkantrolu?» Adkaz: «Na pieršym etapie supracoŭniki nie adkryvali siabie, prosta byli siarod ludziej i na asabistym vopycie vyvučali ich štodzionnaje žyćcio».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks30

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Usie naviny →
Usie naviny

Źjaviŭsia novy rejtynh najbolš bulbianych krain śvietu7

«Ja ciabie mohnu». Što za trend, jaki padchapili navat kursanty ŭ Homieli?12

Pad Minskam jość sad, u jakim jabłykaŭ moža nabrać kožny

Iran pierad udaram pa amierykanskaj bazie ŭ Iardanii atrymaŭ spadarožnikavyja zdymki z Kitaja

Saudaŭskaja Aravija prypyniła pracu naftapravoda «Uschod — Zachad» paśla ataki dronaŭ z terytoryi Iraka. Pa im idzie 5% suśvietnaj nafty

Rasijski pradziusar Maks Fadziejeŭ vypuściŭ pieśniu pra Biełaruś — i praśpiavaŭ jaje z dačkoj biznesmiena, źviazanaha ź siamjoj Šejmana16

Pa padazreńni ŭ zabojstvie ciažarnaj minčanki zatrymali chakiejnaha sudździu Alaksieja Haŭrylonka19

Raźvitańnie z vuhalem adkładajecca. Brudnaje paliva znoŭ u modzie dziakujučy Trampu, Pucinu i hłabalnamu paciapleńniu3

Pa centry Minska skačuć rycary, a ratavalniki biehajuć praz dym. Jak u stalicy śviatkujuć Dzień horada ŠMAT FOTA9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks30

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić