Archiŭ

«My žyviom na viaršyni piramidy»

Artur Klinaŭ prezentavaŭ vizualnuju paemu «Horad SONca»

10 listapada ŭ «Halerei sučasnaha mastactva» mastak Artur Klinaŭ prezentavaŭ fataknihu «Horad SONca». Pradstaŭnica halerei Łarysa Michnievič skazała: «Hety albom nie padobny na ŭsio, što było zroblena raniej», a kiraŭnik tvorčaha abjadnańnia fotamastakoŭ Siarhiej Kažamiakin adrazu prapanavaŭ Klinavu dałučycca da tavarystva.

Klinaŭ składaŭ fataknihu piać hadoŭ, vybiraŭ niezvyčajnyja rakursy — i Miensk raskryŭsia jak pryvabny j strašny horad uvasoblenaje Ŭtopii. Pałac Respubliki, stadyjon, chałodny ampir stalinskaje architektury. I navat staraśvieckija budynki vyhladajuć u albomie snom siaredniaviečnaha kamunista.

«Miensk — heta mit, — padkreślivaje Artur Klinaŭ, — heta ŭvasoblenaja ŭtopija Kampaneły, adzinaja ŭ śviecie idealnaja realizacyja «Horadu SONca».

Navat kamunistyčnaja Maskva była niazdolnaja ździejśnić hety prajekt, bo pabajałasia całkam źniščyć staryja chramy j pomniki. Razbombleny Miensk staŭsia čystym arkušam, jaki ŭpadabała ŭtopija.

Valancin Akudovič adznačyŭ, što nievialičkaja pradmova Klinava da fataknihi — adno z najlepšych ese pra Miensk. «Artur zdoleŭ sfarmulavać transcendentnuju ideju Miensku. Historyja Miensku — nie ŭ padziejach, što adbyvajucca, a ŭ razryvach pamiž padziejami. Heta metafara Miensku jak pomnika ŭsim Minskam-Mienskam, jakija isnavali ad samaha pačatku».

Filozaf Aleś Ancipienka zacikaviŭsia snami «Horadu SONca» i prykmieciŭ eratyčnyja ścieni viankoŭ i budynkaŭ. A kulturolah Maksim Žbankoŭ uchvaliŭ składańnie «katalohu mroj, vystavu artefaktaŭ našaj ahulnaje niesvabody». «Klinaŭ — heta zmročny pryvid partyzana na hlamurnym furšecie. Heta Ekzarcyst — niastomny zmahar z djabłam pa mianušcy Dziaržzakaz».

Niezvyčajnyja vobrazy Miensku ździvili j čynoŭnikaŭ haradzkoj administracyi, jakim raniej pakazvali albom, — chacia šyldy «praspektu Skaryny» na starych fota ich napałochali.

Klinaŭ paraŭnaŭ utapičny Miensk z ehipieckaj piramidaj. Ale ci nie źjaŭlajecca zachapleńnie kamunistyčnaj utopijaj jaje apraŭdańniem? «Častkova tak, — adkazaŭ mastak. — Kamunistyčnaja ideja ščaścia jak art-prajekt mnie sympatyčnaja. Heta častka našaha dziacinstva. Možna być antykamunistam, ale heta toje, što ŭžo niemahčyma vykaranić».

Ciapier u planach mastaka — balet «Horadu SONca».

Kamientary

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami3

Biełarusy biez pašpartoŭ va Ukrainie ŭ žniŭni ryzykujuć stać nielehałami — jany nie zmohuć abnavić DNŽ16

Bolš za 100 tysiač narviežcaŭ zładzili firmovaje viesłavańnie prosta ŭ centry Osła

ZŠA znoŭ niekalki hadzin bili pa Iranie1

Spad naradžalnaści moža stymulavać ekanamičny rost3

Ispanija stała pieršym finalistam čempijanatu śvietu. Francyja zrynutaja28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy8

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić