Mierkavańni55

Biełaruskaja hłybinia. Sakramant Hadleŭskaha

Piša Pavieł Sieviaryniec.

    Mnie praz adkryćcio abvieščana tajamnica, —
    pra što ja i vyšej koratka pisaŭ, —
    dyk vy, čytajučy, možacie ŭviedać
    majo razumieńnie tajamnicy Chrystovaj.
    Da Efiescaŭ 3:3-4

Čałavieku starońniamu ciažka zrazumieć, adkul u biełarusaŭ, naroda abačlivaha, raptam biarecca takaja achviarnaść. Byccam ža ŭsio narmalna, jaduć bulbu, cicha sapuć sabie, usio spakojna, raźmierana, navat nudna, i ŭ niejki momant — raz, i abryvajecca serca, i sychodzić duša ŭ piatki, i zachaplaje duch ad adčajnaj samaaddanaści… i pačynaješ vieryć: nie, niešta tut nie ad śvietu hetaha.

Na ŭźlesku Biełaviežskaj Puščy, pamiž Pružanami i Vaŭkavyskam, ci to ŭ Porazavie, ci ŭ blizkich Šuryčach, u samaj hłybini, kudy i syšła tajamničaja biełaruskaja duša, u hod naradžeńnia RSDRP, Remarka i Kłajva Ljuisa źjaviŭsia na śviet adzin z najhłybiejšych i najmienš viadomych hierojaŭ našaj historyi — ksiondz Vincent Hadleŭski.

Uvohule, usia bieraściejskaja vakolica — miesca admysłovaj katalickaj pakuty.
Niedzie tut, u lasach na pamiežžy Prusii, Rusi i Litvy tysiaču hadoŭ tamu, u lutym 1009. razam sa spadarožnikami byŭ abiezhałoŭleny zachodni biskup Bruna Kviertfurcki, «apostał pahancaŭ», u manastvie Banifacyj, adzin ź pieršych chryścijanskich misijanieraŭ u Biełarusi. U ChVII st., padčas kryvavaj kazaččyny, tut, u Ivanavie, zakatavali jezuita Andreja Babolu. Pryznačany ŭ krasaviku 1939 ŭ Pružanski kaścioł vikaryjem małady Kazimir Śviontak, budučy biełaruski kardynał, užo ŭ vieraśni byŭ aryštavany tut jak polski špijon, asudžany da rasstrełu — i ŭ Bieraściejskaj turmie dačakaŭsia vyzvaleńnia ad niemcaŭ, a zatym, u 1944-m — 10-hadovaha źniavoleńnia ŭ Sibiry. Adsiul ža, ź Biełastoččyny, z padlašskich Akopaŭ — duchoŭny pastyr polskaj «Salidarnaści», u 1984-m vykradzieny i zabity kamunistyčnymi śpiecsłužbami, bahasłaŭlony ksiondz ź biełaruskimi karaniami Ježy Papiałuška.

I voś Hadleŭski — klučavaja postać u Biełarusi časoŭ Vialikaj vajny.

Kali dźvie najstrašniejšyja ŭ historyi čałaviectva impieryi, Treci Rejch i Saviecki Sajuz, syšlisia ŭ bojni za serca Jeŭropy i niščyli tut ludziej miljonami, biełaruski śviatar hurtavaŭ žyvych vakoł Chrysta: ź imšoju na rodnaj movie, ź Biblijaj pa-biełarusku i śviatymi tajamnicami Kaścioła, jakoha nie adolejuć bramy piekła. Ajciec Vincent zrabiŭsia kiraŭnikom adkrytaha i padpolnaha supracivu abodvum akupantam, kab źbierahčy biełaruskaje žyćcio koštam ułasnaha.

Vincent Hadleŭski ŭdzielničaŭ va Usiebiełaruskim źjeździe, abiraŭsia ŭ Radu BNR, a ŭ 1926-m, u 38 hadoŭ, razam z ksiandzom Adamam Stankievičam uznačaliŭ Biełaruskuju Chryścijanskuju Demakratyju, viadučuju niezaležnickuju partyju Zachodniaj Biełarusi.

Vykładčyk u niaśvižskaj biełaruskaj sieminaryi, probašč u śviancianskich Žodziškach, ksiondz Hadleŭski vydaje biełaruskamoŭnyja kazani XIX st, redahuje chadeckuju «Krynicu» i hazietu «Biełaruski Front», pierakładaje na biełaruskuju movu Novy Zapaviet.

U pracy da źniemažeńnia, pad śmiarotnymi pahrozami, ksiondz Vincent składaŭ u achviaru, u žyvy sakramant za ŭvieś biełaruski narod, siabie. U Žodziškach davodziłasia supraćstajać polskim asadnikam, što zryvali biełaruskuju imšu (potym, u 1943-m, akaŭcy pa-bandycku pazabivajuć u miastečku śviadomych biełarusaŭ), u turmach časoŭ sanacyi dy pieradvajennaj Vilni — kamunistam, što tłumili lud svajoj prapahandaj i teroram, i, narešcie, u Minsku — nacystam ź ichniaj ideałohijaj vyniščeńnia «niedačałaviekaŭ»…

Hadleŭski ŭdzialaŭ sakramanty. Spaviadaŭ i pryčaščaŭ… Ale samaja hłybokaja tajamnica ksiandza Hadleŭskaha była ŭ tym, što niahledziačy na hiestapa i savieckuju vyviedku jon zdoleŭ stvaryć padpolnuju Biełaruskuju niezaležnickuju partyju, naładžvaŭ adnosiny z zachodnimi sajuźnikami — rychtavaŭ hrunt dla niezaležnaści.

Voś čamu ŭ samuju doŭhuju noč 1942, pierad Rastvom, hiestapaŭcy aryštavali ksiandza paśla imšy ŭ Čyrvonym kaściole, vyvieźli ŭ Traścianiec i rasstralali.

Ciapier na tym miescy — ahramadnaja zvałka. Čornaja śmiardziučaja zvałka. I na ŭskrajku — kryž, la jakoha ŭ dzień śmierci Hadleŭskaha źbirajucca ludzi.

Sioleta, na katalickaje Rastvo, spaŭniajecca 70 hod z dnia achviary ajca Vincenta.

Siońniašni probašč Čyrvonaha, Uładzisłaŭ Zavalniuk, užo katory hod namahajecca ŭšanavać pamiać ksiandza chacia b miemaryjalnaj doškaj. Zabaraniajuć: dla balšavikoŭ Hadleŭski strašny i pamierły.

Takich ksiandzoŭ, jak Hadleŭski i Stankievič, nie mahli napałochać ani Hitler, ani Stalin.

Ci zdoleje hetak ža śmieła, advažna stać za Biełaruś ciapierašni biełaruski Kaścioł?

Bo ŭ sakramancie Hadleŭskaha, jak i ŭ achviary rosickich ksiandzoŭ Juryja Kašyry i Antonija Laščeviča, spalenych razam z parafijanami, hreka-katalickaha ekzarcha Antonija Niemanceviča, źniščanaha nacystami, i jašče adnaho lidara BCHD, Adama Stankieviča, zamučanaha ŭ stalinskich łahierach, u ich žyćci, addadzienym za bližnich, i pakutnickaj śmierci my najiaśniej paznajom Taho, Chto svajoj kryvioju aśviaciŭ i Kaścioł, i samu Biełaruś: uvaskrosłaha pad bieł-čyrvona-biełym ściaham Pieramožcu — Isusa Chrysta.

Hladzi jašče:

Biełaruskaja hłybinia. Svaboda raście z kaściej.

Biełaruskaja hłybinia. Padlik radzimak

Biełaruskaja hłybinia. Čałaviek ściaha

Biełaruskaja hłybinia. Zarok

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie46

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu Rasija atakuje Ukrainu «šachiedami» ŭdzień: źmiena taktyki z meš-sistemami i paloty «statkami»1

Viciebski zaapark pieraniasuć u inšaje miesca

Ukraina sprabavała ŭdaryć pa rasijskim kasmadromie Plasieck3

Kamała Charys moža znoŭ bałatavacca ŭ prezidenty ZŠA8

U Vienhryi asvoili jeŭrapiejskija paŭtara miljona dalaraŭ, pabudavaŭšy aŭtaraźviazku kala čyhunki, jakoj nie isnuje22

U Biełarusi adzin za adnym admianiajuć fiestyvali. U čym pryčyna?6

U Irłandyi mužčyna ź siakieraj atakavaŭ amierykanski vajskovy samalot VIDEA4

Dziesiacihadovaja dziaŭčynka paprasiła hiendyrektara NASA znoŭ ličyć Płuton płanietaj. Jon joj adkazaŭ3

Pamior Ihar Citkoŭski2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie46

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić