Jany patrabujuć dać im mahčymaść dabudavać žyllo.
Nadzieja na lhotny kredyt pa raniejšych umovach zastajecca
...Kažuć, kali topišsia, to i za brytvu schopišsia. Voś i my, zabudoŭščyki žyllova-budaŭničych spažyvieckich kaapieratyvaŭ (ŽBSK) horada Minska, va ŭsie instancyi źviartajemsia sa svaim krykam "SOS". Nielha skazać, što jaho nie čujuć: adkazy my atrymlivajem, ale... Pa paradku.
Usie ŽBSK (a ŭsiaho ich bolš 30-i) sfarmiravany ź liku asob, jakija stajali ŭ čarzie na palapšeńnie žyllovych umoŭ. Pryčym bolšaść — nie mienš jak 20 hadoŭ. U śpisach zabudoŭščykaŭ jość vieterany Vialikaj Ajčynnaj vajny, voiny-internacyjanalisty, šmatdzietnyja siemji, a taksama siemji, jakija vychoŭvajuć dziaciej-invalidaŭ i h.d. Usim nam prapanoŭvali budavać žyllo z pryciahnieńniem ilhotnaha kredytu z raźliku 20 kv. m na čałavieka. Usich papiaredžvali ab mahčymaści ŭniasieńnia niekatorych sum ułasnymi srodkami. Adnak pra toje, što nam pryjdziecca apłačvać vydzielenyja kvatery ŭ poŭnym pamiery...
Za paŭtara hoda, ciaham jakich my źjaŭlajemsia členami kaapieratyvaŭ, čaho tolki ni daviałosia pieražyć: n
je raz pieranosilisia terminy pačatku budaŭnictva, nie raz (u niekalki razoŭ i biez harantyi, što hetaja cana — kančatkovaja) pavyšaŭsia košt kvadratnaha mietra, nie raz prypyniałasia kredytavańnie.I ŭ zaviaršeńnie — źmianieńni jaho ŭmoŭ: "urazańnie" kolkaści kvadratnych mietraŭ na čałavieka i źmianieńnie pracentnaj staŭki.
Čym heta abierniecca dla kankretnych zabudoŭščykaŭ? Voś prykłady (dla raźliku ŭziaty košt 3 młn za kvadratny mietr):
Šmatdzietnaja siamja z 5 čałaviek buduje kvateru 100 kv. m. Pry źmianieńni ŭmoŭ jana pavinna budzie apłacić svaimi srodkami 25 kv. m (heta značyć, 75 000 000 rubloŭ).
Maładaja siamja z 3 čałaviek, budujučy kvateru płoščaj u 60 kvadratnych mietraŭ i pazbaviŭšysia pry hetym prava na lhotny kredyt, pavinna budzie apłačvać jaje całkam, dla čaho spatrebicca 180 000 000 rubloŭ.
Siamja z 4 čałaviek, jakaja vychoŭvaje dzicia-invalida i buduje kvateru 80 kv. m — apłacić svaim srodkami 20 kvadratnych mietraŭ (h.zn. 60 000 000 rubloŭ)...
Što ž atrymlivajecca? A toje, što nam paŭtara hoda tamu prapanavali budaŭnictva na peŭnych umovach, z pryciahnieńniem ilhotnych kredytaŭ. My pahadzilisia, raźličvali na svaje siły. Ciapier ža...
Našy dachody prosta nie suvymiernyja z koštam kvater!
Nam kažuć: rychtujcie hrošy, pazyčajcie ŭ rodnych, znajomych, siabroŭ, biarycie kredyt na ahulnych padstavach pad 31%.
Ale ž tady, navat pry budaŭnictvie adnapakajovaj kvatery, štomiesiačny płaciež budzie składać kala 5 000 000 rubloŭ. Jakuju ž treba mieć pracu i jakuju zarpłatu, kab takija hrošy płacić? Tym bolš što nichto navat pryblizna nie moža skazać, u što vyljecca košt kvadratnaha mietra na finišy, pry zdačy doma. A mienavita ad hetaj kančatkovaj cany i budzie zaležać ahulny košt kvatery i adpaviedna sumy, jakuju nam, zabudoŭščykam, treba budzie płacić sa svajoj kišeni... Tamu vielmi prosim nie pakinuć biez uvahi naš list. I našy prablemy.
Valeryj Ihnacienka,
Taćciana Aŭramiec,
Volha Śpisak i inšyja
(usiaho 691 podpis).
...I kamientaryj
Pa tłumačeńni my źviarnulisia da staršyni Kamiteta budaŭnictva i inviestycyj Minharvykankama Alaksandra Damienikana. Na jaho dumku, nielha abahulniać situacyju z usimi ŽBSK stalicy, bo pa kožnym asobnym domie budzie pryniata svajo rašeńnie.
Viadoma, što lhotnaje kredytavańnie pa raniejšych umovach zachavajecca tolki pa damach tych žyllova-budaŭničych spažyvieckich kaapieratyvaŭ, jakija dabudujucca sioleta. Adnak horadam pryniata rašeńnie ab nakiravańni dadatkovych 96 młrd rubloŭ pa linii lhotnaha kredytavańnia i pa asobnych damach, dzie ŭvod u ekspłuatacyju zapłanavany na 2012 hod. Bolš za toje, ciapier padrychtavany prajekt ukaza kiraŭnika dziaržavy, dzie havorycca, što tyja hramadzianie, jakija ŭžo zaklučyli z "Biełarusbankam" dahavory ab ilhotnym kredytavańni, buduć dakredytoŭvacca kančatkova. A voś tyja, chto takich dahavoraŭ nie zaklučyŭ, buduć budavacca ŭžo pa novych umovach.
Tak, u novym hodzie prapanavana źnizić narmatyŭ ilhotnaha kredytavańnia mienavita ŭ stalicy z 20 da 15 kvadratnych mietraŭ na čałavieka. Heta vymušanaja miera, bo ŭ siońniašnich składanych umovach dziaržava ŭžo nie maje finansavych mahčymaściaŭ prapanavać usim žyllovym čarhavikam budavać vialikija pa płoščy kvatery praktyčna biaspłatna, bo inakš čarhovaja chvala inflacyi "źjeść" našu ekanomiku.
Što tyčycca šmatdzietnych siemjaŭ, to im u novym hodzie buduć prapanoŭvacca samyja spryjalnyja ŭmovy lhotnaha kredytavańnia. Kredyt, jak miarkujecca, budzie vydavacca na 40 hadoŭ pad 1 pracent hadavych. Pahadziciesia, što taki pracent pry siońniašniaj staŭcy refinansavańnia 40% źjaŭlajecca dobrym padarunkam dla zabudoŭščykaŭ.
Kamientary