Kamientary da artykuła

U Biełarusi prapanujuć dzikuju pasłuhu — pachavać žyŭcom u lesie. Kolki kaštuje?

  • Vniezapno
    14.05.2026
    Podobnym praktikam užie diesiatki let, a vy tut sdiełali priam otkrytije!
  • Viera
    14.05.2026
    Nie rekamienduju. Moj dzied byŭ zakapany žyŭcom pry adstupleńni ČA, doŭha prabyŭ pad ziamloj (poki niemcy nie syšli i dziaŭčaty adkapali) . Potym pavialičyŭsia"- mocna oaspuch, nabraŭ nadvahi kiłahram 40-50, plus pačatak cukrycy i inšyja harmanalnyja zruchi.. Tak što raści možna, nieduchoŭna praŭda, nu i nie rekamienduju
  • Tipok Vahnierok
    14.05.2026
    Na SVO možna po-nastojaŝiemu orhanizovať, i nie za dieńhi, a jeŝie i samomu zarabotať.
  • .
    14.05.2026
    "Pajedziem-Palažym" niejkaje.

    U pryharadnych lasach šmat drennaha tvaryłasia ŭ 1930-40-yja. Padobnyja praktyki, tolki całkam surjozna i biez varyjantaŭ viarnucca. Možna adkapać i niečakanaje.
  • Votan
    14.05.2026
    Hetaha "Usienku" - klijent Hubaza.Zakapać u "Voŭčych norach" hadkoŭ na...chopić i 2-ch.Vylačyć na ŭsio astatniaje žycije...
  • M
    14.05.2026
    V Rośsii podobnoje "samoraźvitije" praktikovałoś 20-30 let nazad raznymi huru.
    Vidno, klijenty končiliś. Možiet, koho-to nie vykopali. Mało li, zakopali, pomianuli, riešili vykapyaať, a hdie zakopali - zabyli.

    Prichoditsia osvaivať novyje rynki.

    Skoro na ulicach pojaviatsia mołodyje dievuški s Ajfonami i v zołotie, kotoryje budut klančiť dieńhi na projezd do Vitiebska. Tožie była popularnaja tiema. Raźvivaj v siebie navyk, čto prosiť dieńhi u postorońnieho čiełovieka nie stydno. U niekotorych navyk prižiłsia i stał stilem žiźni
  • JANKA
    15.05.2026
    .
    • «ZUSIM INŠAJA HISTORYJA» •
    _
    ⚰️ Jakści vypadkovy znajomy pa pracy raspaviadaŭ, što kaliści prysutničaŭ na takim zakopvańni. Ale, frazaj hetaha sajtyka, «jos'ć «niuans», i jon dalej.

    ♠️ Karaciej, zakapaniec ašukvaŭ ludziej, braŭ vialikija pazyki, u tym liku ŭ taho znajomca, nie viartaŭ i dziejeŭ hetkaje zło, pokul nia vyjšaŭ na «surjoznych i kankretnych» typusaŭ. Kali jašče karaciej, tyja prymianili da jaho padobnuju «trunaterapiju», zakapaŭšy taksama žyŭcom ŭ lesie. I dalej ujavicie hołas Leanida Kanieŭskaha z «Śledztva viali»: «No otkapyvať jeho, poniatno, nikto nie sobirałsia...».

    ✝️ Darečy, ciapierašni siabruk sam na svaje ruki zajmajecca padobnaj vielmi čornaj spravaju. I znoŭ svaich «klijentaŭ» – jaki žach! – jany adkopvajuć tolki zredźčasu. Bo pracuje jon aficyjnym dałakopam. «Vpročiem, eto užie sovsiem druhaja istorija...»
    .
  • JANKA
    15.05.2026
    .
    • TAK NARADŽALISIA KAŁHAŚNIKI •

    👀 «Heta praktyka trunaterapii, jakaja ŭžo prymianiajecca ŭ azijackich krainach i ŭ Rasii.»
    ———
    📰 Voś jak! A ja čytaŭ, što krychu padobnaje zdavion praktykujuć u Afrycy. Pryvodžu svoj nievialiki pierakaz.

    🍚 Čałavieka zakopvajuć ŭ davoli niećviarozaje śviadomaści. Trunaterapeŭty zahadzia dajuć jamu specjalny parašočak, u skład jakoha ŭvachodzić tetratadaksyn — hetkaja atruta z ryby fihu, miascovych žab ci ź cieščy, jakaja zapavolvaje puls i dychańnie da minimumu. I ŭžo pad ziamloju hłuzdy achviary pakutujuć ad niedachopu kisłarodu (hipaksyi), što ŭ sumie ŭ peŭnaje stupieni niaviečyć volu, pamiać i zdolnaść lahična dumać. Choć, zdavałasia, kudy ŭžo bolej!

    🧟 Praz peŭny, pieravažna karotki (kali nie zapamiatajuć) čas terapeŭty raskopvajuć mahiłku. Adtul heny šamany, jakija dredami j čornaj vopratkaj nahadvajuć adnajmiennaha śpiavaka, bieražliva, biez kuchtaloŭ (choć jak paščaść) dastajuć zakapanta j dajuć jamu aniehdot. Pry tym vykarystoŭvajuć raślinu detura, jakaja vyklikaje amnezyju razam ź vidziežami. U vyniku niedareka moh lohka stać całkam pasłuchmianieńkim rabom dla pracy ŭ kałhasie j na plantacyjach.
    .

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić