Kitaj u pryvatnym paradku źviarnuŭsia da Irana z prośbaj vykarystać svoj upłyŭ na chusitaŭ, kab strymać ich dziejańni. Pra heta paviedamlaje ahienctva Reuters sa spasyłkaj na try iranskija krynicy.

Pavodle infarmacyi ahienctva, z takoj prośbaj da Kitaja raniej źviarnułasia Saudaŭskaja Aravija. Er-Ryjad paprasiŭ Piekin pra dapamohu paśla niadaŭnich dziejańniaŭ chusitaŭ na ŭźbiarežžy Čyrvonaha mora i ŭ Bab-el-Mandebskim pralivie. Jany stvaryli pahrozu dla ekspartu saudaŭskaj nafty i ŭskładnili sudnachodstva ŭ rehijonie.
Pavodle krynic Reuters, Kitaj chacieŭ by, kab Iran vykarystaŭ svoj upłyŭ na chusitaŭ dla praduchileńnia dalejšaha raspaŭsiudžvańnia kanfliktu na enierhietyčnyja maršruty, ad jakich zaležyć u tym liku i Kitaj.
Pry hetym Piekin, jak paviedamlajecca, nie pahražaŭ Iranu niepasredna.
Krynicy nie paviedamili, jakim čynam kitajski bok pieradaŭ hetuju prośbu iranskim uładam. Taksama nieviadoma, ci abmiarkoŭvałasia hetaje pytańnie padčas vizitu ministra zamiežnych spraŭ Irana Abasa Arahčy ŭ Piekin, jaki adbyŭsia napiaredadni.
Cana rasijskaj nafty na fonie abvastreńnia na Blizkim Uschodzie padskočyła da $110 za baral
Bujny saudaŭski naftapravod moža być vyviedzieny sa stroju na niekalki tydniaŭ
Jemienskija chusity zachapili stratehičnyja astravy Bab-el-Mandebskaha praliva. Adzin z najbujniejšych handlovych šlachoŭ faktyčna apynuŭsia pad kantrolem bajevikoŭ
Saudaŭskaja Aravija prypyniła pracu naftapravoda «Uschod — Zachad» paśla ataki dronaŭ z terytoryi Iraka. Pa im idzie 5% suśvietnaj nafty
Chusity zachapili partovy horad la vychadu z Čyrvonaha mora
Kamientary