U samym sercy Łondana, na Trafalharskaj płoščy, źjaviłasia manumientalnaja skulptura čarnaskuraj žančyny z pyšnymi formami. Praca, paklikanaja simvalizavać sučasnuju žycharku miehapolisa, imhnienna vyklikała palarnyja vodhuki: adny ŭ zachapleńni ad jaje žyćciovaści, inšyja nazyvajuć tvor estetyčnaj pustyškaj.

10 vieraśnia 2026 hoda na Čaćviortym pastamiencie na Trafalharskaj płoščy ŭ Łondanie ŭstalavali novuju manumientalnuju pracu. Jak paviedamlaje brytanskaja viaščalnaja karparacyja BBC, joj stała skulptura vyšynioj bolš za 5 mietraŭ «Łedzi ŭ sinim» (Lady in Blue) aŭtarstva amierykanskaj mastački Čabałały Sełf. Tvor ujaŭlaje saboj fihuru maładoj čarnaskuraj žančyny ŭ siniaj sukiency ŭ ablipku i tuflach na vysokaj płatformie, jakaja ŭpeŭniena kročyć napierad.
Sama mastačka patłumačyła, što jaje meta — pryŭnieści ŭ prastoru, zaniatuju pomnikami manarcham i vojenačalnikam, vobraz sučasnaj «zvyčajnaj žančyny» (everywoman). Bronzavaja fihura pakryta siniaj pacinaj, jakaja imituje napaŭkaštoŭny kamień lapis-łazur. Pavodle mastackaha časopisa Artforum, hety pihmient, jaki vykarystoŭvaŭsia z antyčnych časoŭ, stvaraje vizualnuju suviaź z pałotnami Nacyjanalnaj halerei, što mieścicca za pastamientam. Skulptura prastaić na płoščy dva hady, paśla čaho jaje zamienić praca rumynskaj mastački Andry Ursucy.
Vydańnie The Guardian u svajoj recenzii nazvała skulpturu «karnavalnym šedeŭram», jaki napaŭniaje płošču «humaram, viesiałościu i žyćciom». Ahladalnik Džonatan Džons adznačyŭ pačućciovyja formy i ŭpeŭnienuju chadu fihury, jakija, na jaho dumku, pryŭnosiać sapraŭdnaje žyćcio i sieksualnaść na sterylnuju płošču, ratujučy jaje ad suchoha farmalizmu. Krytyk ličyć, što heta najlepšaje vykarystańnie vyciahnutaj formy pastamienta za ŭvieś čas jaho isnavańnia. Jon taksama pravioŭ paraleli z futurystyčnaj skulpturaj Umbierta Bačoni i siarednieviakovymi bronzavymi vyjavami caryc z Afryki.
Dyjamietralna supraćlehłuju acenku pracy dało vydańnie The Telegraph. Aŭtar recenzii Keł Revieli-Kołder nazvaŭ «Łedzi ŭ sinim» «mastackaj pustyškaj» i treciaj zapar niaŭdałaj pracaj na pastamiencie.
Na jaho dumku, jak tolki hledaču stanovicca zrazumiełym prosty pasył skulptury — reprezientacyja identyčnaści, jakuju redka ŭšanoŭvajuć u publičnaj prastory, — tvoru bolš niama čaho prapanavać. Krytyk paraŭnaŭ styl mastački z «karparatyŭnym Memfisam» — biazdušnym, standartyzavanym stylem ilustracyj, jaki lubiać vykarystoŭvać bujnyja technałahičnyja kampanii.
U vyniku, na dumku ahladalnika, u svajoj sprobie stvaryć antypod hieraičnym hienierałam XIX stahodździa, aŭtarka vypadkova źlapiła fihuru takuju ž statyčnuju, nudnuju i maralizatarskuju, jak i tyja bronzavyja mužčyny, jakich jana źbirałasia skinuć z pjedestała.
Heta pieršaja publičnaja skulptura Čabałały Sełf u Vialikabrytanii paśla incydentu 2023 hoda. Tady jaje pracu «Siadziačaja» ŭ horadzie Biekschił-on-Si źniaviečyli vandały, zafarbavaŭšy ciomnuju skuru fihury biełaj farbaj.
Prahrama «Čaćviorty pastamient», jakaja finansujecca meryjaj Łondana pry padtrymcy Savieta pa mastactvie Anhlii i dabračynnaj arhanizacyi Bloomberg Philanthropies, pazicyjanujecca jak placoŭka dla dyjałohu ab sučasnym hramadstvie i pieraasensavańnia histaryčnaj prastory. Kožny novy tvor, jaki źjaŭlajecca na Trafalharskaj płoščy, pravakuje hramadskuju dyskusiju i vyklikaje palarnyja acenki jak z boku publiki, tak i z boku prafiesijnych krytykaŭ.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆU Čechii palaki źbili palaka, pryniaŭšy jaho za ŭkrainca z-za šapki ŭ kolerach Vierchniaj Silezii. Chłopiec jechaŭ u viełaprabieh dziela chvoraj na rak ciažarnaj partniorki
Kamientary