Usiaho patrochu11

Myšej u haradach usio ciažej trucić praz adaptacyju da atrut na ŭzroŭni DNK

Myšy ŭ haradach stanoviacca ŭsio bolš ustojlivymi da atrut, jakija dziesiacihodździami vykarystoŭvalisia dla ich źniščeńnia. Da takoj vysnovy pryjšli navukoŭcy z Univiersiteta Rathiersa paśla daśledavańnia na paŭnočnym uschodzie ZŠA.

Zdymak ilustracyjny. Fota: magnific.com

Daśledčyki praanalizavali DNK 147 damavych myšej i 143 pacukoŭ, złoŭlenych u haradach štataŭ Ńju-Jork, Ńju-Džersi, Piensilvanija i Vašynhton. Asablivuju ŭvahu jany nadali hienu Vkorc1, mutacyi jakoha źviazanyja z ustojlivaściu da antykaahulantnych radentycydaŭ — najbolš raspaŭsiudžanych srodkaŭ dla baraćby z hryzunami.

Vyśvietliłasia, što 84% daśledavanych myšej majuć chacia b adnu mutacyju hetaha hienu, a amal 70% — mutacyi, jakija ŭžo viadomyja svajoj zdolnaściu pavyšać vyžyvalnaść paśla atručvańnia. Siarod pacukoŭ takija hienietyčnyja źmieny vyjavili ŭ 35% asobin.

Navukoŭcy adznačajuć, što śpiecyjalisty pa baraćbie sa škodnikami ŭžo daŭno paviedamlali pra prablemu: u niekatorych rajonach hryzunoŭ stanovicca ŭsio ciažej źniščyć zvyčajnymi mietadami.

Pavodle daśledčykaŭ, myšy adaptujucca chutčej za pacukoŭ. Adna z pryčyn — ich pavodziny. Myšy bolš cikaŭnyja i achvotniej sprabujuć nieznajomuju ježu, u tym liku atručanyja prynady. U vyniku naturalny adbor chutčej zamacoŭvaje ŭ ich karysnyja mutacyi. Pacuki ž bolš aściarožnyja i doŭha praviarajuć novuju ježu pierad tym, jak jaje pasprabavać.

Akramia ŭžo viadomych mutacyj, navukoŭcy vyjavili niekalki novych hienietyčnych varyjantaŭ, jakija raniej nie sustrakalisia ni ŭ myšej, ni ŭ pacukoŭ. Ich upłyŭ na ŭstojlivaść da atrut jašče treba vyvučyć.

Aŭtary daśledavańnia padkreślivajuć, što rost ustojlivaści hryzunoŭ da atrut moža stać surjoznaj prablemaj dla hramadskaha zdaroŭja, bo myšy i pacuki pieranosiać chvaroby, parazitaŭ i nanosiać škodu budynkam i infrastruktury. Tamu dla baraćby ź imi nieabchodna vykarystoŭvać bolš navukova abhruntavanyja i kompleksnyja mietady kantrolu.

Kamientary1

  • 1
    21.06.2026
    Chaj novyja atruty vučonyja robiać

Ciapier čytajuć

Trahiedyja ŭ Barysaŭskaj balnicy: unučka pacyjenta kaža, što na jaho źviarnuli ŭvahu praz šeść hadzin, kali ŭžo piena pajšła z rota — jon pamior16

Trahiedyja ŭ Barysaŭskaj balnicy: unučka pacyjenta kaža, što na jaho źviarnuli ŭvahu praz šeść hadzin, kali ŭžo piena pajšła z rota — jon pamior

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija pačała sieryju dyviersij na zbrojevych zavodach u Jeŭropie8

Biełarus staŭ pieramožcam na mižnarodnym kibierspartyŭnym turniry. Jaho kamanda vyjhrała $600 tysiač2

Kali Łukašenka viernie vydaču pašpartoŭ biełarusam za miažoj? Viersii analitykaŭ33

Siamja ajcišnicy i dalnabojščyka pierajechała ź dziećmi ź Minska ŭ polskuju viosku — jak im?4

Biełaruskaha narkamana aryštavali ŭ Rasii. Kab nie pasadzili ŭ turmu, daviałosia achviaravać na vajnu

Ministr kupiŭ synu ŭ škołu kaścium, kašulu, tufli i zaplečnik — kolki addaŭ?5

Takajeŭ raskrytykavaŭ mužčyn, jakija abdymajucca pry sustrečy18

U Biełarusi źbirajucca zabaranić rekłamu kazino ŭ internecie6

Homielski ŭniviersitet aryhinalna zamańvaje zamiežnych studentaŭ VIDEA5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Trahiedyja ŭ Barysaŭskaj balnicy: unučka pacyjenta kaža, što na jaho źviarnuli ŭvahu praz šeść hadzin, kali ŭžo piena pajšła z rota — jon pamior16

Trahiedyja ŭ Barysaŭskaj balnicy: unučka pacyjenta kaža, što na jaho źviarnuli ŭvahu praz šeść hadzin, kali ŭžo piena pajšła z rota — jon pamior

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić