Śviet22

Staršynia Jeŭrakamisii prapanavała abmiežavać ujezd u ES dla ŭkraincaŭ pryzyŭnoha ŭzrostu

Status časovaj abarony paśla pačatku vajny ŭžo atrymali bolš za 4,3 miljona hramadzian Ukrainy.

Bierlin, mitynh u padtrymku Ukrainy, sakavik 2025 hoda, fota: Omer Messinger/Getty Images

Kiraŭnica Jeŭrapiejskaja kamisija Ursuła fon der Lajen prapanavała abmiežavać sproščany režym pryjomu ŭkrainskich biežancaŭ u krainach Jeŭrapiejskaha sajuza. Pra heta havorycca ŭ jaje liście lidaram krain ES pierad budučym samitam sajuza, piša Moscow Times sa spasyłkaj na Der Spiegel.

Zhodna z dakumientam, Jeŭrakamisija maje namier padoŭžyć miechanizm časovaj abarony dla hramadzian Ukrainy, jakija ŭciakli ad vajny, ale zvuzić koła asob, na jakich budzie raspaŭsiudžvacca hety režym.

«Jeŭrakamisija prapanuje padoŭžyć časovuju abaronu dla ludziej, jakija ratujucca ad rasijskaj ahresii suprać Ukrainy», — adznačajecca ŭ liście.

Pry hetym, jak padkreślivaje fon der Lajen, dziejańnie miechanizmu pavinna być abmiežavanaje takim čynam, kab nie padryvać zdolnaść Ukrainy da samaabarony. Jak piša Der Spiegel, heta moža aznačać uzmacnieńnie pravił ujezdu i vydačy časovaj abarony dla mužčyn pryzyŭnoha ŭzrostu. Kankretnyja paramietry inicyjatyvy pakul nie raskryvajucca.

Kali prapanova Jeŭrakamisii budzie ŭchvalenaja dziaržavami-členami, Jeŭrapiejski sajuz źviaža mihracyjnuju palityku ŭ dačynieńni da ŭkraincaŭ z patrebami Ukrainy ŭ mabilizacyjnym resursie.

Hetaja tema ŭžo abmiarkoŭvałasia ministrami ŭnutranych spraŭ krain ES na pačatku červienia. Tady Hiermanija, Šviecyja i Aŭstryja vystupili za abmiežavańnie pryjomu vajennaabaviazanych hramadzian Ukrainy.

Pavodle danych DPA, šyrokuju padtrymku atrymaŭ varyjant, jaki praduhledžvaje skasavańnie časovaj abarony dla mužčyn va ŭzroście ad 23 da 60 hadoŭ.

Kancler Hiermanii Frydrych Mierc jašče letaś zaklikaŭ Kijeŭ abmiežavać vyjezd mužčyn ŭzrostu naboru za miažu.

«Ja paprasiŭ jaho zabiaśpiečyć, kab hetyja maładyja mužčyny zastavalisia ŭ krainie, tamu što jany patrebnyja Ukrainie, a nie Hiermanii», — kazaŭ Mierc paśla sustrečy z Uładzimiram Zialenskim.

Pavodle danych Jeŭrakamisii, status časovaj abarony paśla pačatku vajny ŭžo atrymali bolš za 4,3 miljona hramadzian Ukrainy. Dziejańnie hetaha režymu zakančvajecca 4 sakavika 2027 hoda.

Jeŭrakamisar pa pytańniach mihracyi Mahnus Brunier paviedamiŭ, što Brusiel najbližejšym časam pradstavić prapanovu ab padaŭžeńni prahramy.

Na fonie zaciahvańnia vajny Hiermanija, Irłandyja, Polšča, Čechija i inšyja krainy pačali skaračać sacyjalnyja vypłaty i prahramy dapamohi dla ŭkraincaŭ.

Kamientary2

  • ...
    18.06.2026
    Ukrainie jany kaniešnie ž patrebnyja. Ale ž Jeŭropa chacieła i choča adsiadziecca ŭ ciaple, jak kažuć, čužymi rukami žar zahrabać.
    Dapamohu my vam nie damo, hadami tolki hłybokuju zaniepakojennaść možam pakazvać, a pamirajuć chaj ukraincy.
  • łoł
    18.06.2026
    ..., jany chočuć, kab za ich vajavała Ukraina, a za abaronu płaciła ZŠA, jak pry Bajdenie i raniej. A jany b tolki razdavali hrošy nielehałam i lachtaratu, kab praciahvać pieraabiracca

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić