Zdaroŭje11

Vijahra moža stać paratunkam i dla žančyn — ale ŭ inšaj prablemie, ličać navukoŭcy

Vijahru vykarystoŭvajuć nie tolki dla palapšeńnia mužčynskaj patencyi.

Ilustracyjny malunak, stvorany z dapamohaj štučnaha intelektu

Za apošnija hady daśledčyki vyjavili, što preparat i jaho dziejučaje rečyva siłdenafił moža źnižać ryzyku sardečnych zachvorvańniaŭ, insultu i dyjabietu, a taksama vykarystoŭvacca pry lačeńni pavialičanaj prastaty.

Ciapier navukoŭcy źviarnuli ŭvahu i na prablemu, ź jakoj sutykajecca vielizarnaja kolkaść žančyn, — dysmienareju, abo balučuju mienstruacyju. Havorka idzie nie prosta pra dyskamfort, a pra mocnyja boli ŭnizie žyvata i tazavaj vobłaści, jakija mohuć addavać u śpinu i ściohny. Častku žančyn padčas mienstruacyi taksama mučać młosnaść, vanity, dyjareja, hałaŭny bol, stomlenaść, niervovaść i hałavakružeńnie.

Siońnia asnoŭnymi mietadami baraćby z dysmienarejaj zastajucca harmanalnaja kantracepcyja, biezrecepturnyja abiazbolvalnyja nakštałt niesteroidnych supraćzapalenčych preparataŭ, a taksama chatnija srodki — naprykład, hrełka. Ale jany dapamahajuć nie ŭsim.

U ciažkich vypadkach žančyny časam vymušanyja iści na histerektamiju — apieracyju pa vydaleńni matki. Takaja pracedura całkam spyniaje mienstruacyi, ale razam z hetym pazbaŭlaje mahčymaści mieć dziaciej.

Vydańnie The New York Post źviarnuła ŭvahu na daśledavańnie, praviedzienaje vučonymi z Charvatyi. U ekśpierymiencie ŭdzielničali žančyny va ŭzroście ad 18 da 35 hadoŭ, jakija pakutavali ad umieranaj abo mocnaj dysmienarei.

U papiarednich daśledavańniach užo vyvučaŭsia ŭpłyŭ vijahry na intensiŭnaść mienstrualnych bolaŭ. Navukoŭcy vyjavili, što preparat moža palahčać bol u vobłaści taza. Adnak pry pryjomie tabletak unutr u mnohich žančyn uźnikali pabočnyja efiekty — najčaściej hałaŭny bol. Tamu daśledčyki vyrašyli pasprabavać inšy sposab i ŭvodzili razavuju dozu ŭ 100 milihramaŭ vahinalna.

Jak adznačali aŭtary artykuła, apublikavanaha ŭ časopisie Human Reproduction, taki sposab uviadzieńnia vielmi efiektyŭny dla preparataŭ miascovaha dziejańnia. Kali leki traplajuć blizka da patrebnaha orhana, heta dapamahaje pamienšyć pabočnyja efiekty. Siarod hałoŭnych pieravah takoha sposabu — dobraje krovazabieśpiačeńnie i toje, što preparat nie prachodzić spačatku praź piečań.

Vyniki abnadziejvali. U žančyn, jakija atrymlivali siłdenafił, adznačałasia źmianšeńnie bolu i palapšeńnie kryvacioku padčas mienstrualnaha cykłu. Pry hetym daśledčyki nie zafiksavali surjoznych pabočnych efiektaŭ.

Adnak daśledavańnie tak i nie ŭdałosia davieści da paŭnavartasnaha zaviaršeńnia. U im uziali ŭdzieł tolki 25 žančyn: 13 atrymali preparat, astatnija — płaceba. Navukoŭcam nie chapiła ŭdzielnic, a paźniej prajekt straciŭ finansavańnie. Akramia taho, aŭtary daśledavańnia pryznali, što čatyrochhadzinnaje nazirańnie za pacyjentkami mahło być zanadta karotkim, kab acanić poŭny efiekt preparata.

Prablemy ź finansavańniem stali nie adzinaj pieraškodaj. Daśledčyki paviedamlali, što hrantavyja zajaŭki na vyvučeńnie pieradmienstrualnaha sindromu i mienstrualnaha bolu adchilalisia praź mierkavańnie, što takija prablemy nibyta pierabolšanyja abo niedastatkova značnyja dla surjoznaj navuki.

Tym nie mienš cikavaść da temy nie źnikła. U minułym miesiacy ŭ amierykanskim dziaržaŭnym rejestry kliničnych daśledavańniaŭ ClinicalTrials.gov, dzie publikujecca infarmacyja pra miedycynskija ekśpierymienty z usiaho śvietu, źjavilisia źviestki pra novaje daśledavańnie, jakoje płanujuć pravieści vučonyja z Čykaha (ZŠA).

Jany chočuć pravieryć, ci sapraŭdy vahinalna ŭviedzieny siłdenafił zdolny pamianšać praźmiernyja skaračeńni matki i palahčać bol padčas mienstruacyi. Pakul što daśledčyki tolki rychtujucca da naboru ŭdzielnic, ale sam fakt zapusku novaha kliničnaha vyprabavańnia śviedčyć, što ideju nie pakinuli.

Kamientary1

  • Miedny kancler
    27.05.2026
    Miech, jak zvyčajna, chvaroba, ad jakoj pakutujuć miljony žančyn pa śviecie, ale ŭsim abyjakava. Maja babula rehularna stračvała śviadomaść praz dysmienareju. Šmat chto robić šmatlikija apieracyi, aby žyć biez zapaleńniaŭ, uskładnieńniaŭ na jaječniki i rehularnych bolaŭ — ale to łuchta, tut trampam z pucinym nie chapaje hrošykaŭ na hienacyd, prapahandu tradycyjnych kaštoŭnaściej i załatyja statui imia siabie.

Ciapier čytajuć

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im12

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Usie naviny →
Usie naviny

Rubia nahadaŭ, što va Uźbiekistanie rasijskaja mova nie maje aficyjnaha statusu. Heta vyklikała burnuju dyskusiju7

Pad Vaŭčanskam zahinuŭ 40‑hadovy «Zubr» z Aršanskaha rajona. Vajavać za Rasiju jon pajšoŭ praz daŭhi8

U Biełarusi płanujuć zapuścić viaskovyja maršrutki pa zajaŭkach3

Hetaja kniha pra «tradycyjnuju žonku» stała adnoj z samych papularnych u 2026‑m i ŭžo zacikaviła Halivud5

U Astravieckim rajonie 65‑hadovy viaskoviec stralaŭ u milicyjanieraŭ. Jaho zabili33

Tramp zajaviŭ, što Mask źniaŭ abmiežavańni na dostup Kijeva da spadarožnikavaj suviazi Starlink3

Zvyčajny skotč akazaŭsia bolš efiektyŭnym za miaški ź piaskom pry abaronie dźviarej ad pavodki

U Farnym kaściole Hrodna restaŭrujuć ałtar XVIII stahodździa. Adkryć płanujuć naleta2

Makron zabaraniŭ lubyja demanstracyi, aprača prafsajuznych6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im12

«Z rasijan-naviednikaŭ pracentaŭ 70 akazvalisia vatnikami». Eks-hid z muzieja VAV, jakoha zatrymlivali jaho ž ekskursanty, ciapier papularny ŭ Varšavie — pahutaryli ź im

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić