Hramadstva55

«7 pasažyraŭ, 2 kanistry ŭ prybiralni». Praz «salarščykaŭ» na miažy ŭ Breście ŭtvarajucca čerhi

Žadańnie polskich pieravozčykaŭ zarabić na roźnicy ŭ košcie paliva paralizuje punkt propusku «Brest» — rejsavyja aŭtobusy pieraŭtvarylisia ŭ mabilnyja bienzakałonki.

Ilustracyjny zdymak

U pamiežnych telehram-čatach abmiarkoŭvajuć «salarščykaŭ» — pieravozčykaŭ z Tarespala, jakija jeździać praź miažu ŭ pieršuju čarhu dziela paliva. Miarkujučy pa paviedamleńniach, prablema ŭžo naŭprost upłyvaje na čas čakańnia ŭ čarzie, pierasadki i ahulnuju atmaśfieru na miažy, raspaviadaje BGmedia.

Biełarusy jeździać u polskich aŭtobusach i čujuć pach salarki

Karystalniki čataŭ raspaviadajuć, što asabliva zaŭvažnaj situacyja stała paśla rostu cen na paliva ŭ Jeŭropie z-za vajny ZŠA i Irana. «Salarka padaražeła na złoty za tydzień, usie pajechali zapraŭlacca», — pišuć u čatach.

Pavodle słoŭ pasažyraŭ, z-za hetaha na maršrucie Brest — Tarespal pačali masava źjaŭlacca praktyčna pustyja aŭtobusy.

«Zaraz sadziŭsia ŭ Tarespali. Kala vakzała staić 5 (!) aŭtobusaŭ. Usie čakajuć pasažyraŭ, sadziać pa 1—2 čałavieki na aŭtobus i startujuć na miažu. Takim čynam jany nibyta dla polskaj mytni ci transpartnikaŭ atrymlivajucca ź ludźmi, i možna vieźci bolš salarki, jak skazaŭ kiroŭca. To-bok bilet Tarespal — Brest kaštavaŭ 20 rubloŭ). Chutka buduć biaspłatna zazyvać, aby sieŭ chto».

Inšyja karystalniki paćviardžajuć: «Heta pustyja aŭtobusy pa salarku. Zaŭtra jany ŭtvorać novuju čarhu pa kirunku RB — RP u 30—50 aŭtobusaŭ. Plus zarobiać na padsadkach».

Pasažyry raspaviadajuć, što dziela paliva pieravozčyki hatovyja achviaravać kamfortam ludziej: «Usio dakładna. Jechaŭ učora viečaram rejsavym Brest — Tarespal. 7 pasažyraŭ, 2 kanistry salarki ŭ tualecie (śmiardzieła na paŭaŭtobusa), vadziła ŭ dźjuciku butelek 10 harełki ŭziaŭ, prasiŭ pasažyraŭ razabrać pierad mytniaj. U Jeŭropie paliva padaražeła, i na salarcy marža atrymajecca bolšaja, čym ad pasažyraŭ. Tak što kožny zarablaje jak moža».

Mnohija adznačajuć i jakaść takoha transpartu: «Tut užo pisałasia, što heta aŭtobusy polskija z 2000‑ch hadoŭ ź minimumam zručnaściaŭ, pacham salarki ŭ sałonie i zašmalcavanymi kresłami, časta złamanymi. Ale vola kožnaha, jak jechać. Časta, prajšoŭšy palakaŭ, pierasadžvajuć u inšy transpart, bolš kamfartabielny. Mahčyma, navat z dvuch aŭtobusaŭ sadziać u hety adzin, jaki nie soramna adpravić u Varšavu i jaho nie aryštuje pry padjeździe da Varšavy palicyja. Mahčyma, heta miascovyja bambiły z Tarespalskaha i Biała-Padlaskaha krajoŭ tak zarablajuć».

U čerhach na vyjeździe z Bresta ŭ Tarespal vinavatyja «salarščyki»?

Viasnoj situacyja stała jašče bolš napružanaj. Ludzi pačali zadavacca pytańniem, ci źviazana vielizarnaja kolkaść aŭtobusaŭ u čarzie pierad punktam propusku «Brest» sa śviatami i pačatkam siezona adpačynkaŭ: «Dobry dzień, skažycie, takoje stoŭpatvareńnie z aŭtobusaŭ z pryčyny majskich i vielikodnych śviataŭ? Ci ŭžo adpačynkavy siezon pačynajecca i heta narmalnaja abstanoŭka?»

U adkaz mnohija tłumačyli, što prablema zusim nie ŭ turystach. «Pustyja stajać, čarha štučnaja, biznes vadziłaŭ», — adkazvajuć u čatach.

Pavodle słoŭ vidavočcaŭ, mienavita takija aŭtobusy niadaŭna stvarali kałaps na vyjeździe ź Biełarusi ŭ Polšču: «Čarada zrabiła kałaps 23—24 [krasavika] u RB, zapravilisia salarkaj i pajechali nazad, adnačasova stvaryŭšy čarhu na vyjezd i pravakujučy pierasadki».

Z-za hetaha ŭ čatach rehularna ŭźnikajuć sprečki: što rabić z «salarščykami» i ci možna niejak paŭpłyvać na situacyju. Niekatoryja biełarusy ŭpeŭnienyja, što pieravozčykaŭ treba žorstka kantralavać.

«Jość mahčymaść kudyści patelefanavać, kab takich «biznes-kiroŭcaŭ» pastavili na miesca? Heta moža praciahvacca biaskonca, jany buduć tak jeździć, stvarajučy štučna čarhu, a ludzi buduć pastajanna marnavać i hrošy, i čas z-za ich. Nie pavieru, što niama niejkaha orhana, jaki moh by padobnaje kantralavać».

Ale adrazu znachodziacca i tyja, chto adkazvaje: farmalna parušeńniaŭ moža i nie być: «A što jany parušajuć? U ich tablička jość, aŭtobus rejsavy, jedzie pa maršrucie».

Apanienty z hetym nie zhodnyja: «Chiba rejsavy aŭtobus nie pavinien zychodzić z praviłaŭ pieravozki pasažyraŭ? Salarka nijak nie źviazana z rejsam. Ja liču, što heta realna nieadekvatnaja reč, što ludzi stajać doŭha, pierapłačvajuć za pierasadku, bo chłopcy vyrašyli vazić tudy-siudy salarku dziela pieraprodažu. Heta doŭžycca nie dzień-dva ž, a dastatkovuju kolkaść času».

Inšyja ličać, što prablema značna hłybiejšaja i vyrašyć jaje možna tolki sistemna: «Tut treba telefanavać u inšyja miescy, kab adkryli ruch na astatnich pierachodach i asabliva adnavili ciahniki».

Transpartnaja inśpiekcyja na miažy Biełarusi nie vyrašyć prablemu z «salarščykami»

Asobnaj temaj zastajucca padsadki/pierasadki — kali pasažyry pierasadžvajucca z aŭtobusa ŭ aŭtobus užo kala miažy, kab doŭha nie stajać u čarzie. Niekatoryja ličać, što «salarščyki» nie majuć prava brać ludziej u svaje aŭtobusy.

«Jany nie majuć prava brać pasažyraŭ. Voś što jany parušajuć. Pryčym nie majuć prava brać pasažyraŭ naohuł nidzie ŭ Biełarusi, bo kvitki bolšaść ź ich nie pradaje. A biez padsadak-pierasadak ich by tut i nie było».

Paśla hetaha ludzi pačali ŭdakładniać, kudy možna skardzicca:

«Kali i telefanavać, kab adkryli pierachody i znoŭ jeździli ciahniki, heta dakładna patrebny nie adzin moj zvanok, ale i zvanki inšych ludziej».

«O, značyć usio ž taki heta parušajuć. Mahčyma, vy viedajecie, kudy tady možna nabrać i paskardzicca na takoje?»

Adkaz byŭ karotkim: «U Transpartnuju inśpiekcyju».

Adnak tyja, chto ŭžo sutykaŭsia z padobnymi pravierkami, papiaredžvajuć, što nastupstvy mohuć być zusim nie takimi, jak čakajuć pasažyry aŭtobusaŭ.

«Užo byli takija zvanki. Situacyja pieratvaryłasia ŭ nastupnaje — aŭtobusaŭ mienš nie stała, transpartniki stajali kala pieršych aŭtobusaŭ i nikomu nie dazvalali padsadžvacca. Aŭtobusy jak jechali pa salarku, tak i jechali. Vynik byŭ taki — tady naohuł nichto nie moh pierasieści i prajści miažu za 5—6 hadzin, i ŭsie vymušanyja byli siadzieć u svaich aŭtobusach pa 20+ hadzin. I tady vielmi drenna zhadvali tych, chto taki vyrašyŭ patelefanavać i paskardzicca».

U mnohich heta vyklikaje ździŭleńnie: «Dziŭnaje rašeńnie, čamu jany nie razhaniali tady hetych salarščykaŭ».

«Jak heta razhaniać salarščykaŭ? Jany ničoha nie parušajuć. Usio, što jany mohuć zrabić, — heta praviarać, kab nie padsadžvalisia».

Miarkujučy pa abmierkavańniach, adzinaha mierkavańnia ŭ ludziej niama. Dla adnych «salarščyki» — hałoŭnaja pryčyna biaskoncych čerhaŭ i pierasadak. Dla inšych — tolki vynik abmiežavanaj kolkaści pahranpierachodaŭ na miažy Biełarusi z Polščaj, adsutnaści ciahnikoŭ i vializnaha pasažyrapatoku.

Ale amal usie sychodziacca ŭ adnym: situacyja z čerhami i «salarščykami» daŭno stała sistemnaj prablemaj, jakaja ŭpłyvaje na tysiačy ludziej pa abodva baki miažy.

Kamientary5

  • Indrid Cold
    30.04.2026
    Kali vam nie padabajecca žyć pa zakonu - budzicie žyć pa łukašystskich paniaćciach. Salarščyki buduć stajać u čarzie pustyja, a vy budziecie siadzieć pa 20 hadzinaŭ na kancy čarhi.
    A toje što vy vinavacicie tych chto skardzicca na salarščykaŭ - heta ad nizkaha IQ i adsutnaści adukacyi.
  • Indrid Cold
    30.04.2026
    Hnillo, hetym mankurtam da adnaho miesca svabody, pravy i Pačobut. Dla ich hałoŭnaje ASABISTY KAMFORT, a inšaje ich nie kałyša ad słova zusim.
    Ale takich ludziej - bolšaść, treba prosta zrazumieć jak ź imi pracavać paśla łukašyzmu.
  • Symon
    30.04.2026
    Hnillo, Pačobut siadzieŭ za svabodu. Nie sumniajusia, što kali jahonaje zmahańnie i zmahańnie socien tysiač volnych biełarusaŭ daść plon - ź miažy źniknuć mihranty, baloniki i karniki, Biełaruś davoli chutka atrymaje bieźviz ź JEZ, u biełaruskija aeraporty pačnuć lotać aviadyskaŭntary, adnaviacca čyhunačnyja znosiny, a kantrol na miažy ź JEZ značna sprościcca i paskorycca.

Ciapier čytajuć

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Usie naviny →
Usie naviny

Zamiest mietaładachoŭki — dubovaja dranica. U centry Viciebska na miescy milicyi adkryłasia kaviarnia ŭ biezdakorna adnoŭlenym 200‑hadovym budynku10

«Ludzi damovilisia ŭ adzin čas vyjści ŭ łakalnyja ŭčastki i bić usich aktyvistaŭ». Ihar Łosik raskazaŭ pra bunt u Navapołackaj kałonii8

Tureckaha hubiernatara zvolnili za viełasipiednyja lehinsy ŭ ablipku13

Hałkipier Kaba-Verde Vazińja, što staŭ lehiendaj čempijanatu śvietu, znajšoŭ sabie novy kłub

Ratavalniki patušyli pažar na «Intehrale»

Hałoŭny prakuror Mižnarodnaha kryminalnaha suda Karym Chan adchileny ad pasady praz abvinavačańni ŭ seksualnych damahańniach3

Z bukinistyčnych kram pa ŭsioj Hiermanii masava skuplajuć knihi. U čym pryčyna?11

U Polščy praz adčynienaje akno ŭ dom zalez spałochany łoś FOTA6

Pažary kala Madryda vyjšli z-pad kantrolu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić