Nadvorje

Pry jakich umovach zimoj dzicia lepš nie adpraŭlać u škołu?

Pra toje, pry jakich umovach dzicia lepš pakinuć doma i nie adpraŭlać u škołu, raskazała BiełTA zahadčyca Minskaha haradskoha centra zdaroŭja Śniažana Kaŭryha.

Ilustracyjnaje fota: AP Photo David Zalubowski

Pavodle słoŭ ekśpierta, niespryjalnyja ŭmovy nadvorja vyznačajucca na zakanadaŭčym uzroŭni. Miascovyja orhany ŭłady mohuć pryniać rašeńnie ab abmiežavańni abo poŭnaj admienie navučalnych zaniatkaŭ u škole.

«Što datyčycca ahulnych padychodaŭ, to, jak praviła, zaniatki admianiajucca pry tempieratury minus 25 hradusaŭ i chutkaści vietru ad 3 m/s. Uličvajecca taksama toje, jak dzicia dabirajecca da škoły. Kali jamu treba pieraadolvać vialikuju adlehłaść, to, biezumoŭna, lepš zastacca doma», — dadała zahadčyca centra.

Śniažana Kaŭryha nahadała, što ŭ pieršuju čarhu mienavita baćki niasuć adkaznaść za svaich dziaciej. Miedyk zaklikała nazirać za stanam dziciaci ŭ kankretny dzień i vyrašać, ci hatovaje jano da ekstremalnych umoŭ nadvorja.

«Treba ŭličvać, ci jość u jaho reśpiratornyja infiekcyi, vostryja abo chraničnyja zachvorvańni, jakija mohuć abvastrycca ŭ chałodny pieryjad hoda. Varta źviartać uvahu na stan sardečna-sasudzistaj i močavydzialalnaj sistem. Kali jość peŭnyja prablemy, dzicia abaviazkova pavinna zastacca doma», — adznačyła jana.

Da vychadu na vulicu nieabchodna hruntoŭna rychtavacca.

«Pierš za ŭsio heta padrychtoŭka racyjonu. U choład arhanizm čałavieka tracić bolš kałoryj, čym zvyčajna. Dzicia abaviazkova pavinna śniedać, a ŭ pieryjad niepahadzi pierad naviedvańniem školnych zaniatkaŭ važna pavialičyć kałaryjnaść na 250—300 kkał.

Kali zvyčajna śniadanak składaŭ, naprykład, 25 % ad ahulnaj kolkaści kałoryj, to jaho možna pavialičyć da 35 %. Ježa pavinna być z vysokim utrymańniem vuhlavodaŭ i tłuščaŭ. Śniedać nieabchodna za 30—40 chvilin da vychadu», — padkreśliła miedyk.

Samy adkryty orhan — skura. Ekśpiert nahadvaje: jaje treba padrychtavać minimum za paŭtary hadziny da vychadu na maroz. Kremy pavinny mieć bolš ščylnuju kansistencyju, a kab jany dobra ŭbiralisia, patrebny čas.

Adzieńnie pavinna być šmatsłajovaje i achoŭnaje, maksimalna z naturalnych materyjałaŭ, a abutak — ustojlivy, z ryflenaj, nieskolzkaj padešvaj i nievialikim abcasam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Usie naviny →
Usie naviny

Niebaraka ź Lachavičaŭ źnik «na SVA» ŭžo na treci dzień, a ŭ baraćbie za hrabavyja sčapilisia siastra, sužycielka i žonka — z čatyrma dziećmi, ale čužymi8

Jon adkryta nazyvaŭ rasijskich vajskoŭcaŭ akupantami, a rasijskuju ŭładu — fašysckaj. Za kraty kinuli supracoŭnika MTBanka19

Rejtynh najlepšych haradoŭ śvietu — 2026. Na jakim miescy Minsk?7

Biełaruska pierakładała dla prezidenta Ekvadora, pracavała ściuardesaj, a ciapier adkryła ŭ Mieksicy svaju moŭnuju škołu «Ruskaja z ruskaj»23

Kitaj zachapiŭ sakretnyja detali ad amierykanskich źniščalnikaŭ F-353

U Piermi pad udar trapiŭ pramysłovy abjekt, va Uljanaŭsku paškodžana pramysłovaja i cyvilnaja infrastruktura1

Afrykanskim pinhvinam pahražaje hałodnaja śmierć1

Meta vypuściła akulary biez kamiery i zamienu šlemam virtualnaj realnaści1

Hrosmajstar Dzianis Łazavik: «Biełaruskaja mova vymiraje. Ja na joj zusim nie razmaŭlaju, dy i z kim?»83

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU11

28‑hadovaha avijatara asudzili na 13 hadoŭ kałonii: «zdrada dziaržavie» za pierapisku z adnakurśnikami z USU

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić