Nadvorje

Pry jakich umovach zimoj dzicia lepš nie adpraŭlać u škołu?

Pra toje, pry jakich umovach dzicia lepš pakinuć doma i nie adpraŭlać u škołu, raskazała BiełTA zahadčyca Minskaha haradskoha centra zdaroŭja Śniažana Kaŭryha.

Ilustracyjnaje fota: AP Photo David Zalubowski

Pavodle słoŭ ekśpierta, niespryjalnyja ŭmovy nadvorja vyznačajucca na zakanadaŭčym uzroŭni. Miascovyja orhany ŭłady mohuć pryniać rašeńnie ab abmiežavańni abo poŭnaj admienie navučalnych zaniatkaŭ u škole.

«Što datyčycca ahulnych padychodaŭ, to, jak praviła, zaniatki admianiajucca pry tempieratury minus 25 hradusaŭ i chutkaści vietru ad 3 m/s. Uličvajecca taksama toje, jak dzicia dabirajecca da škoły. Kali jamu treba pieraadolvać vialikuju adlehłaść, to, biezumoŭna, lepš zastacca doma», — dadała zahadčyca centra.

Śniažana Kaŭryha nahadała, što ŭ pieršuju čarhu mienavita baćki niasuć adkaznaść za svaich dziaciej. Miedyk zaklikała nazirać za stanam dziciaci ŭ kankretny dzień i vyrašać, ci hatovaje jano da ekstremalnych umoŭ nadvorja.

«Treba ŭličvać, ci jość u jaho reśpiratornyja infiekcyi, vostryja abo chraničnyja zachvorvańni, jakija mohuć abvastrycca ŭ chałodny pieryjad hoda. Varta źviartać uvahu na stan sardečna-sasudzistaj i močavydzialalnaj sistem. Kali jość peŭnyja prablemy, dzicia abaviazkova pavinna zastacca doma», — adznačyła jana.

Da vychadu na vulicu nieabchodna hruntoŭna rychtavacca.

«Pierš za ŭsio heta padrychtoŭka racyjonu. U choład arhanizm čałavieka tracić bolš kałoryj, čym zvyčajna. Dzicia abaviazkova pavinna śniedać, a ŭ pieryjad niepahadzi pierad naviedvańniem školnych zaniatkaŭ važna pavialičyć kałaryjnaść na 250—300 kkał.

Kali zvyčajna śniadanak składaŭ, naprykład, 25 % ad ahulnaj kolkaści kałoryj, to jaho možna pavialičyć da 35 %. Ježa pavinna być z vysokim utrymańniem vuhlavodaŭ i tłuščaŭ. Śniedać nieabchodna za 30—40 chvilin da vychadu», — padkreśliła miedyk.

Samy adkryty orhan — skura. Ekśpiert nahadvaje: jaje treba padrychtavać minimum za paŭtary hadziny da vychadu na maroz. Kremy pavinny mieć bolš ščylnuju kansistencyju, a kab jany dobra ŭbiralisia, patrebny čas.

Adzieńnie pavinna być šmatsłajovaje i achoŭnaje, maksimalna z naturalnych materyjałaŭ, a abutak — ustojlivy, z ryflenaj, nieskolzkaj padešvaj i nievialikim abcasam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Najlepšy bambardzir čempijanatu śvietu — aŭtahoł

Novy miem — čałaviek-vientylatar. Časam navat čałaviek-kandycyjanier3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić