Novaje daśledavańnie pakazała cikavuju asablivaść u znosinach našych hadavancaŭ: katy, zdajecca, dumajuć, što mužčynam patrabujecca bolš hučnych sihnałaŭ, kab źviarnuć na siabie ŭvahu.

Haspadary sabak zvyčajna ŭpeŭnienyja, što dobra razumiejuć svaich hadavancaŭ, a voś haspadary katoŭ časta hublajucca ŭ zdahadkach nakont pavodzin svaich ulubioncaŭ. Katoŭ daśledavali mienš, čym sabak, zbolšaha tamu, što hetyja žyvioły addajuć pieravahu znachodžańniu doma i drenna pieranosiać łabaratornyja ŭmovy. Adnak tureckija navukoŭcy pasprabavali zazirnuć u ich pryvatnaje žyćcio.
Pra vyniki ich daśledavańnia, apublikavanyja ŭ časopisie Ethology, raskazvaje The New York Times. Daśledčyki paprasili dobraachvotnikaŭ nadzieć nieprykmietnyja kamiery i zapisać pieršyja chviliny svajho viartańnia dadomu, pavodziačy siabie maksimalna naturalna.
Praanalizavaŭšy zapisy 31 udzielnika, navukoŭcy vyjavili vyraznuju suviaź: katy miaŭkajuć značna čaściej, kali sustrakajuć haspadaroŭ.
U siarednim pry sustrečy z mužčynami katy vydavali kala 4,3 miaŭkańnia (albo inšych hukaŭ, takich jak vurkatańnie) za 100‑siekundny adrezak času. Dla žančyn hety pakazčyk składaŭ usiaho 1,8 raza. Nijakija inšyja faktary — ni poł i ŭzrost žyvioły, ni najaŭnaść inšych katoŭ u domie — nie paŭpłyvali na vynik tak mocna, jak poł čałavieka.
Kamanda vyłučyła hipotezu, što mužčynam patrabujucca bolš vidavočnyja hukavyja sihnały, kab zaŭvažyć patreby svajho kata i adreahavać na ich. Inšymi słovami, daśledčyki miarkujuć, što mnohija katy pryjšli da vysnovy: mužčyny nie zaŭsiody ŭvažliva słuchajuć ci razumiejuć tonkija namioki, tamu žyvioły skarektavali svaje pavodziny i stali bolš «hučnymi». Žančyny ž, pavodle raniejšych daśledavańniaŭ, schilnyja bolš razmaŭlać sa svaimi hadavancami i lepš sčytvajuć ich sihnały.

Adnak inšyja navukoŭcy zaklikajuć stavicca da hetych vysnoŭ z aściarožnaściu. Evalucyjny bijołah Džonatan Łosas adznačaje, što hipoteza pra «niazdahadlivaść» mužčyn hučyć praŭdapadobna, ale vybarka ŭ daśledavańni była zanadta małoj. Akramia taho, nielha vyklučać, što mužčyny i žančyny mahli pa-roznamu vykonvać instrukcyi padčas ekśpierymientu.
Aŭtary pracy pryznajuć, što na vyniki mahli paŭpłyvać i kulturnyja asablivaści, bo ŭsie ŭdzielniki žyli ŭ Turcyi. Niadaŭnija daśledavańni pakazali, što znosiny pamiž katami i ludźmi adroźnivajucca ŭ roznych kulturach. U Turcyi mužčyny zvyčajna radziej ustupajuć u vierbalnaje ŭzajemadziejańnie, što mahło prymusić katoŭ miaŭkać bolš nastojliva, kab damahčysia reakcyi.
Tym nie mienš, razumieńnie takich niuansaŭ važnaje dla dabrabytu žyvioł. Katy — majstry chavać svaje prablemy, i čym lepš ludzi navučacca rasšyfroŭvać ich «movu», tym lepš zmohuć kłapacicca pra svaich hadavancaŭ. Jak adznačajuć ekśpierty, katy ŭvieś čas sprabujuć z nami razmaŭlać — prosta ludziam treba navučycca ich razumieć.
Kamientary
Ale, josc inšaja viersyja, ci heta jon vitaje mianie, ci naadvarot, laje mianie takim čynam, za doūhuju adsutnasc?.. Tut užo kožny vyrašaje sam. Svaboda dumak. :)
dyk voś, što da hukaŭ... duža reahuje na huki. šum vady... adčynieńnie dźviarej... kali my prychodzim... i inš. reahuje na moj hołas. jak žanočy. u vałniścikaŭ asablivaść takaja. sa mnoj jon hučniej razmaŭlaje i kaža frazy "Erniesto chorošij popuhaj" i inš. z mužam bolš hulajecca