Usiaho patrochu33

Katy miaŭkajuć čaściej, kali vitajuć haspadaroŭ

Novaje daśledavańnie pakazała cikavuju asablivaść u znosinach našych hadavancaŭ: katy, zdajecca, dumajuć, što mužčynam patrabujecca bolš hučnych sihnałaŭ, kab źviarnuć na siabie ŭvahu.

Fota: vecteezy

Haspadary sabak zvyčajna ŭpeŭnienyja, što dobra razumiejuć svaich hadavancaŭ, a voś haspadary katoŭ časta hublajucca ŭ zdahadkach nakont pavodzin svaich ulubioncaŭ. Katoŭ daśledavali mienš, čym sabak, zbolšaha tamu, što hetyja žyvioły addajuć pieravahu znachodžańniu doma i drenna pieranosiać łabaratornyja ŭmovy. Adnak tureckija navukoŭcy pasprabavali zazirnuć u ich pryvatnaje žyćcio.

Pra vyniki ich daśledavańnia, apublikavanyja ŭ časopisie Ethology, raskazvaje The New York Times. Daśledčyki paprasili dobraachvotnikaŭ nadzieć nieprykmietnyja kamiery i zapisać pieršyja chviliny svajho viartańnia dadomu, pavodziačy siabie maksimalna naturalna.

Praanalizavaŭšy zapisy 31 udzielnika, navukoŭcy vyjavili vyraznuju suviaź: katy miaŭkajuć značna čaściej, kali sustrakajuć haspadaroŭ.

U siarednim pry sustrečy z mužčynami katy vydavali kala 4,3 miaŭkańnia (albo inšych hukaŭ, takich jak vurkatańnie) za 100‑siekundny adrezak času. Dla žančyn hety pakazčyk składaŭ usiaho 1,8 raza. Nijakija inšyja faktary — ni poł i ŭzrost žyvioły, ni najaŭnaść inšych katoŭ u domie — nie paŭpłyvali na vynik tak mocna, jak poł čałavieka.

Kamanda vyłučyła hipotezu, što mužčynam patrabujucca bolš vidavočnyja hukavyja sihnały, kab zaŭvažyć patreby svajho kata i adreahavać na ich. Inšymi słovami, daśledčyki miarkujuć, što mnohija katy pryjšli da vysnovy: mužčyny nie zaŭsiody ŭvažliva słuchajuć ci razumiejuć tonkija namioki, tamu žyvioły skarektavali svaje pavodziny i stali bolš «hučnymi». Žančyny ž, pavodle raniejšych daśledavańniaŭ, schilnyja bolš razmaŭlać sa svaimi hadavancami i lepš sčytvajuć ich sihnały.

Adnak inšyja navukoŭcy zaklikajuć stavicca da hetych vysnoŭ z aściarožnaściu. Evalucyjny bijołah Džonatan Łosas adznačaje, što hipoteza pra «niazdahadlivaść» mužčyn hučyć praŭdapadobna, ale vybarka ŭ daśledavańni była zanadta małoj. Akramia taho, nielha vyklučać, što mužčyny i žančyny mahli pa-roznamu vykonvać instrukcyi padčas ekśpierymientu.

Aŭtary pracy pryznajuć, što na vyniki mahli paŭpłyvać i kulturnyja asablivaści, bo ŭsie ŭdzielniki žyli ŭ Turcyi. Niadaŭnija daśledavańni pakazali, što znosiny pamiž katami i ludźmi adroźnivajucca ŭ roznych kulturach. U Turcyi mužčyny zvyčajna radziej ustupajuć u vierbalnaje ŭzajemadziejańnie, što mahło prymusić katoŭ miaŭkać bolš nastojliva, kab damahčysia reakcyi.

Tym nie mienš, razumieńnie takich niuansaŭ važnaje dla dabrabytu žyvioł. Katy — majstry chavać svaje prablemy, i čym lepš ludzi navučacca rasšyfroŭvać ich «movu», tym lepš zmohuć kłapacicca pra svaich hadavancaŭ. Jak adznačajuć ekśpierty, katy ŭvieś čas sprabujuć z nami razmaŭlać — prosta ludziam treba navučycca ich razumieć.

Kamientary3

  • Žvir
    18.12.2025
    Tut i navukoūcam buc nia treba, kab heta zrazumiec. Ja tolki da dzviarej padychodžu, a jon užo, čuvac, kaūkaje za dzviaryma. :)

    Ale, josc inšaja viersyja, ci heta jon vitaje mianie, ci naadvarot, laje mianie takim čynam, za doūhuju adsutnasc?.. Tut užo kožny vyrašaje sam. Svaboda dumak. :)
  • uvažienije
    18.12.2025
    Žvir, uvažaj druhich polzovatielej, ja tožie živu za rubiežom, i často nie imieju russkoj kłaviatury, pišu tohda čieriez sajt tranślita ( łatinskije bukvy pierievodiatsia v russkije ili biełorusskije)
  • chamsa
    18.12.2025
    u mianie z hadavancaŭ tolki papuhajka vałnistyk Ernesta Hievara. tak - revalucyjanier.) jak skazała śviakroŭ, daznaŭšysia jahonaje imia - revalucyjanier u kletcy) ale bolšuju častku času kletka ŭ jaho adčyniena. ja adčyniaju, a muž jaho zapiraje) kaža - kusajecca. papuhajka ručny tavarytski. hullivy. vielmi razumny.
    dyk voś, što da hukaŭ... duža reahuje na huki. šum vady... adčynieńnie dźviarej... kali my prychodzim... i inš. reahuje na moj hołas. jak žanočy. u vałniścikaŭ asablivaść takaja. sa mnoj jon hučniej razmaŭlaje i kaža frazy "Erniesto chorošij popuhaj" i inš. z mužam bolš hulajecca

Ciapier čytajuć

Zołata, akcyi, nieruchomaść. Kudy lepiej inviestavać u 2026 hodzie3

Zołata, akcyi, nieruchomaść. Kudy lepiej inviestavać u 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

TikTok padpisaŭ pahadnieńnie ab prodažy amierykanskaha padraździaleńnia kampanii inviestaram z ZŠA1

U Homieli zapuścili servis prakatu karet FOTY1

Ukraina ŭpieršyniu padbiła tankier rasijskaha cieniavoha fłotu ŭ Mižziemnym mory6

U «Biełavija» raskazali, čamu padčas rejsaŭ pasažyraŭ nie kormiać dranikami2

Dzie najbolš składana znajści pracu ŭ Biełarusi2

Łandśbierhis pra rašeńnie pieradać achovu Cichanoŭskaj palicyi: Heta vyhadna Łukašenku11

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda8

22‑hadovy kiroŭca pajšoŭ na abhon: padrabiaznaści DTZ pad Słonimam, dzie zahinuli čatyry čałavieki2

Łukašenka paprasiŭ Valancina Sukału «nie adychodzić daloka ad Viarchoŭnaha suda»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zołata, akcyi, nieruchomaść. Kudy lepiej inviestavać u 2026 hodzie3

Zołata, akcyi, nieruchomaść. Kudy lepiej inviestavać u 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić