Hramadstva77

Natalla Kačanava raskazała, jak treba pracavać z moładździu

Mierkavańniem staršynia Savieta Respubliki padzialiłasia na pasiadžeńni vykankama «Ab realizacyi dziaržaŭnaj moładzievaj palityki ŭ Minsku», piša BiełTA

«Sučasnamu hramadstvu, i pierš za ŭsio, moładzi, nie chapaje čałaviečaj kamunikacyi. I my razumiejem, što tut nie pavinna być farmalizmu. Heta toje, čaho nie prymaje moładź. Kali vy na luboj sustrečy, mierapryjemstvie adnosiciesia da pracesu farmalna, dziela hałački jaho praviali, dyj jašče i padklučyli administracyjny resurs i pryciahnuli tudy moładź — heta ŭ ich budzie vyklikać tolki admaŭleńnie, — adznačyła Natalla Kačanava.

— Moładź — heta samaja ŭdziačnaja aŭdytoryja. Jany sapraŭdy zadajuć tyja pytańni, jakija ich chvalujuć. Byvaje tak, što jany prosta nie razumiejuć taho, pra što pračytali ŭ tym ža internecie. I voś tut treba znajści čas, pasprabavać sustrecca i pahavaryć, i danieści da hetaha maładoha čałavieka praŭdzivuju infarmacyju. Moładź vielmi čujna reahuje na chłuśniu. Jany zaŭsiody ź vialikaj radaściu adhukajucca na adkrytaść čałavieka pierad imi. Moładź pojdzie ŭ tyja hramadskija abjadnańni i arhanizacyi, dzie budzie adčuvać niefarmalny padychod i ščyruju zacikaŭlenaść».

Pavodle słoŭ Natalli Kačanavaj, rabota z moładździu pavinna pravodzicca na pastajannaj asnovie, nie ad vypadku da vypadku i mierapryjemstva. «Nie zaležna ad taho, kolki ŭ nas času, my pavinny sustrecca chaj i ź nievialikaj hrupaj maładzionaŭ, i danieści im usio toje, čym siońnia žyvie naša kraina, jakija ŭ nas dasiahnieńni, što my robim. A taksama daviedacca ŭ ich — jakija jość pytańni, prablemy, pačuć ad moładzi, što ich chvaluje. Heta štodzionnaja rabota luboha kiraŭnika. Kiraŭnik arhanizacyi abo navučalnaj ustanovy sam pavinien zajmacca hetymi pytańniami, kab nie nazirać potym niepryjemnyja situacyi, — dadała Natalla Kačanava. — Važnyja asabistyja znosiny. My pavinny pryjści ŭ moładzievuju aŭdytoryju i pahavaryć ź imi. Rastłumačyć, što robicca dla zachavańnia miru i spakoju, dla taho, kab zabiaśpiečyć takoje dobraje žyćcio. Tamu tut nielha farmalna».

«Hetyja ludzi siońnia, naša moładź, padzialajuć tuju palityku, jakaja pravodzicca ŭ našaj krainie. A kali vy adčuli, što jość niejkaja prablema, tady treba dajści absalutna da kožnaha i razabracca», — dadała Natalla Kačanava.

Kamientary7

  • Volha
    20.11.2025
    Kab pracavać z moładździu, spačatku treba likvidavać trupny pach režymu.
  • Nie uči mołodież nieprošiennaja
    20.11.2025
    Kommunikacii u mołodieži s izbytkom. A vot u Kačanovoj dieficit poriadočnosti i soviesti.
  • Tekla
    20.11.2025
    Nie uči mołodież nieprošiennaja, I rozumu

Ciapier čytajuć

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Kalekcyju karcin Viktara Babaryki raspradajuć ź vialikimi źnižkami. Ale biez samaha darahoha dla jaho tvora7

Marzaluk: Ilja Muramiec nasamreč moh być Iljom Bychaŭcam24

Google adklučyŭ čat-bot ź miedycynskimi paradami1

Brukavanku, jakuju znajšli pad asfaltam u Hrodnie, pakłali ŭ savieckija časy2

U Maskvie machlary pierakanali 20‑hadovuju dziaŭčynu pajści zabić žančynu7

U Minsku na vuličnych łatkach źjavilisia pieršyja kłubnicy FOTAFAKT1

Milicyja pryjšła da Maryny Adamovič, žonki Mikoły Statkieviča18

Kala Novaha zamka ŭ Hrodnie pad płastom asfaltu znajšli staradaŭniuju brukavanku1

«My pačali hetu vajnu pad upłyvam izrailskaha łobi». Dyrektar Antyterarystyčnaha centra ZŠA pajšoŭ u adstaŭku ŭ znak pratestu20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj1

Vykanaŭca supierchita «Ščučynščyna» Alena Zuj-Vajciachoŭskaja raspaviała pra novuju pracu i zmahańnie z depresijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić