Śviet33

Paśla vykradańnia kaštoŭnaściej z Łuŭra, jaho skarby schavali ŭ padziemnym schoviščy Banka Francyi

Na takija biesprecedentnyja miery biaśpieki kiraŭnictva muzieja pajšło paśla dziorzkaha hrabiažu, kali złačyncy za niekalki chvilin vynieśli z Łuŭra kaštoŭnaści na sumu kala 88 miljonaŭ jeŭra. Ciapier častka kaštoŭnaściej muzieja zachoŭvajecca pobač z załatym zapasam krainy.

Skradzienaja dyjadema impieratrycy Jaŭhienii (uviersie) i jak karona (unizie), jakaja była kinutaja hrabiežnikami i paśla znojdziena na vulicy. Fota: Wikimedia Commons

Jak paviedamlajuć RTL i BFMTV, častku kalekcyi — u tym liku karaleŭskija ŭpryhažeńni z Halerei Apałona — pad uzmocnienaj achovaj palicyi pieravieźli ŭ schoviščy Banka Francyi, raźmieščanyja na hłybini 26 mietraŭ. Mienavita tam zachoŭvajecca kala 90 % załatoha zapasu krainy, piša vydańnie Bild.

Krynicy adznačajuć, što taki pieranos — biesprecedentnaja miera biaśpieki. U tym ža schoviščy ŭžo znachodziacca i znakamityja zapisnyja knihi Leanarda da Vinčy, acenienyja bolš čym u 600 miljonaŭ jeŭra. Jakaja mienavita častka juvielirnaj kalekcyi była pieramieščana, u muziei nie ŭdakładniajuć.

Rabavańnie adbyłosia ranicaj 20 kastryčnika kala 9:30. Pavodle źviestak Libération, čaćviora ŭzbrojenych i zamaskiravanych hrabiežnikaŭ pranikli ŭ muziej praz šklanyja dźviery, što trapili ŭ «miortvuju zonu» sistemy videanazirańnia. Usiaho za niekalki chvilin jany, skarystaŭšysia padjomnikam, škłarezami i bienzapiłami, uzłamali vitryny i ŭciakli na matarolerach.

Skandał vyklikaŭ vostryja pytańni da sistemy biaśpieki Łuŭra: na źniešnim pierymietry daŭžynioj 1,3 kiłamietra dziejničała ŭsiaho piać kamier, pryčym častka ź ich nie pracavała. Pakul što złačyncy zastajucca na voli, a francuzskaja palicyja pryciahnuła da rasśledavańnia śpiecyjalistaŭ ź Izraila i praviaraje mahčymuju datyčnaść adnaho z supracoŭnikaŭ muzieja.

Kamientary3

  • Žora
    25.10.2025
    Vielmi dvuchsensoŭny zahałovak, čytajecca jak byccam złodziei skrali kaštoŭnaści ŭ Łuŭry, a potym zanieśli ŭ bank zachoŭvać, i ŭžo tam ich znajšli.
  • Pytańniečki
    25.10.2025
    Niama adkazu na pytańni, čamu nie pracavała sihnalizacyja, jakaja pavinna była spracavać kali rabaŭniki vykarystoŭvali škłarez, i čamu kaštoŭnaści nie byli bačnyja achoŭnikam praź videakamiery. Niejkaja chreń z najaŭnaj dapamohaj supracoŭnikaŭ muzieja
  • Adkaz marselskaha radyjo
    26.10.2025
    Pytańniečki ,

    Tamu što rabaŭnictva - inside job. Saŭdzielnik supracoŭnik muzieja byŭ na suviazi z rabaŭnikami. Kiraŭnictva, u baraćbie za inkluziŭnaść, zrabiła pieratrach piersanała i nabirali ludziej biez pravierki na kryminalnyja suviazi.

    Vitryny kiraŭnictvam byli źmienieny z pafasnaha ampira (a taksama z braniravanym škłom i patajemnymi jomistaściami, kudy padajuć kaštoŭnaści ŭ vypadku ŭzłomu), na bazavyja, jak va ŭsich. Tamu što treba iści ŭ nohu z časam.

    Režym pracy achoŭnych sistem inkluziŭnaja staršynia achovy taksama vyrašyła nia treba praviarać rehularna, bo napeŭna jość bolš važkija iventy i imprezy ŭ jaje žyćci.

    Karaciej pakazušnaść, chałatnaść i bardak, pamnožanyja na zły namier = złačynstva dziesiacihodzia.

Ciapier čytajuć

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom13

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom

Usie naviny →
Usie naviny

Alijeŭ abvinavaciŭ Kreml u śviadomych udarach pa azierbajdžanskim pasolstvie ŭ Kijevie6

Rasija pierakryvaje šlachi dla ŭvozu tannych mašyn praź Biełaruś2

Maładziečanskaja fiermierka, čyju siadzibu atakavali čužyja karovy, raskazała, jak vyrašyli jaje prablemu4

U rasijskaj Ufie ludzi dušylisia ŭ zmahańni za pavietranyja šaryki. Jość paciarpiełyja9

«Recepty pryjšli jašče ad prababuli». Mazyranka try hady viadzie kulinarny błoh i sabrała amal 140 tysiač padpisčykaŭ

Jak prajšła pieršaja tvorčaja sustreča z Maksimam Znakam6

Premjerka Danii: Treba dazvolić nanosić udary ŭhłyb Rasii, bo ŭ Rasii razumiejuć tolki siłu13

U Viciebskaj balnicy chutkaj dapamohi zaliło vadoj apieracyjny błok. Minzdaroŭja: abstalavańnie nie paciarpieła

«My zrabili pamyłki razam, i razam abaviazanyja ich pryznać». Tekst pramovy Marka Rubia na Miunchienskaj kanfierencyi34

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom13

Niaklajeŭ apublikavaŭ złabadzionny vierš. U im zhadvajecca i Kaleśnikava z Babarykam, i Cichanoŭskaja, i Prakopjeŭ z Paźniakom

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić