Hramadstva

U haspadarcy pad Hrodnam šosty hod vyroščvajuć jahady hodžy. U našym klimacie heta niaprosta

U filijale «Parečanka» AAT «Hrodzienski miasakambinat» užo niekalki hadoŭ pravodziać ekśpierymient pa vyroščvańni jahad hodžy — ekzatyčnaj raśliny, viadomaj svaimi karysnymi ŭłaścivaściami va ŭsim śviecie, piša «Hrodzienskaja praŭda».

Fota: Hrodzienskaja praŭda

Prajekt startavaŭ u 2019 hodzie, kali ŭ filijale byli pasadžanyja pieršyja kusty. Ciapier na 40 sotkach raśliny pakrytyja jarka-aranžavymi pładami, jakija pryciahvajuć uvahu svaim koleram i ekzatyčnym vyhladam.

Adnak biełaruski klimat stvaraje niemałyja ciažkaści. Jak raskazaŭ načalnik sielskahaspadarčaha ŭčastka №1 Valeryj Matys, nadvorje robić svaje karekciroŭki ŭ praces vyroščvańnia.

Druhi hod zapar nadvorje nie spryjaje poŭnamu farmavańniu ŭradžaju: kali da žniŭnia jahady dobra nalivajucca sokam pad soncam, to z pačatkam daždžoŭ i pachaładańnia ŭ vieraśni płady pačynajuć vianuć. Heta ŭpłyvaje na kolkaść i jakaść kančatkovaha ŭradžaju.

Niahledziačy na prablemy, ahraryi nie źbirajucca admaŭlacca ad vyroščvańnia hodžy. Pa słovach Valeryja Matysa, ekśpierymienty ŭ sielskaj haspadarcy zaŭsiody ryzykoŭnyja, ale jany dajuć mahčymaść udaskanalić technałohii i pasprabavać niešta novaje. Płanujucca roznyja miery dla zachavańnia ŭradžaju: palapšeńnie ŭhnajeńniaŭ, vykarystańnie sučasnych srodkaŭ abarony raślin i ekśpierymienty z technałohijami.

Z bataničnaha punktu hledžańnia hodžy — heta nievialikaje dreŭca abo kust vyšynioj ad 1 da 4 mietraŭ. Płady śpiejuć sa žniŭnia pa kastryčnik. Jahady ŭ syrym vyhladzie niebiaśpiečnyja dla sistemy stravavańnia, tamu ich lepš nie jeści niepasredna z kusta. Padčas zboru vykarystoŭvajuć palčatki, kab paźbiehnuć razdražnieńnia skury. Zatoje paśla suški jahady stanoviacca biaśpiečnymi i vielmi karysnymi.

Sušanyja jahady hodžy majuć sałodka-kisły smak i pryjemny vodar. Tysiačahodździ jany vykarystoŭvalisia ŭ tradycyjnaj kitajskaj miedycynie, dzie im prypisvali zdolnaść zamarudžvać stareńnie, padtrymlivać zdaroŭje vačej, piečani, nyrak i lohkich. Sučasnyja daśledavańni paćviardžajuć, što hodžy bahatyja antyaksidantami, vitaminami i minierałami.

Jahady možna ŭžyvać samastojna abo dadavać u stravy: kašy, johurty, smuzi, a taksama ŭ sumiesi «supierpraduktaŭ». U «Parečancy» spadziajucca, što z časam biełaruskija hodžy buduć vyroščvacca ŭ pramysłovych maštabach i źjaviacca na palicach miascovych kramaŭ, stanoŭča ŭpłyvajučy na raznastajnaść pradukcyi i zdaroŭje spažyŭcoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi23

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp: Nastupny krok — Mars!5

«Aryjon» pryvadniŭsia ŭ Cichim akijanie. Histaryčnaja misija palotu da Miesiaca «Artemida-2» paśpiachova zavieršana9

Šympanze ŭ džunhlach Uhandy viaduć samuju kryvavuju vajnu za ŭsiu historyju nazirańniaŭ. Nichto nie viedaje čamu22

U Antarktycy navukoŭcy znajšli novy vostraŭ. Raniej dumali, što heta ajśbierh1

USU nanieśli ŭdary pa rasijskich buravych ustanoŭkach u Kaśpijskim mory5

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult8

Pierad śviatami machlary śpiašajucca pavinšavać ludziej paštoŭkami z padvocham

U Vialikabrytanii ŭ adnoj kvatery znajšli 250 pudzielaŭ-«dudlaŭ»

Na Minskim mory paniziŭsia ŭzrovień vady i źmianiłasia bierahavaja linija. Što tam adbyvajecca?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi23

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić