Na dnie biełaruskaha voziera znajšli staražytnaje pasielišča. Jaho miesca vučonyja trymajuć u tajnie
U Biełarusi dajviery i archieołahi znajšli na dnie adnaho z azior ślady vialikaha staražytnaha pasielišča. Dakładnaje miesca pakul nie raskryvajecca, kab praduchilić dziejnaść čornych kapalnikaŭ, raskazvaje ANT.

Pavodle daśledčykaŭ, na dnie dobra prahladajucca reštki pabudoŭ, raźmieščanych pa kruzie — heta haradzišča prykładna 50—55 mietraŭ u dyjamietry. Hłybinia vady nad abjektam nievialikaja — kala 4—5 mietraŭ, ale bačnaść amal nulavaja, tamu asnoŭnyja daśledavańni viaducca z dapamohaj rechałota.





Pieršyja znachodki byli zroblenyja na nievialikaj placoŭcy pamieram usiaho 3×3 mietry. Siarod ich — srebranyja skronievyja kolcy, jakim minimum 800 hadoŭ, i inšyja ŭpryhažeńni, jakija datujucca nie paźniej za Ch stahodździe. Usiaho padniali kala 50 artefaktaŭ.
Taksama znajšli frahmienty lapnoj kieramiki žaleznaha vieku, što śviedčyć: miesca było zasielena jašče za niekalki stahodździaŭ da našaj ery.
Navukoŭcy adznačajuć, što kompleks dobra zachavaŭsia, bo byŭ chutka zality vadoj paśla pažaru, vierahodna, padčas vajennaha kanfliktu.
Ciapier znachodki kansiervujuć i rychtujucca da dalejšych daśledavańniaŭ. Vosieńniu abo zimoj płanujecca poŭnamaštabnaje daśledavańnie, paśla jakoha budzie nazvanaja dakładnaja hieałakacyja pasielišča. Archieołahi nie vyklučajuć, što dalejšyja raskopki dazvolać vyjavić rečy epochi niealitu.
-
«Polšča stała nie taja, što raniej». Emihranty, jakija viarnulisia ŭ Biełaruś, patłumačyli čamu i padzialilisia ŭražańniami
-
Stała viadoma, navošta na fasad adnaho z histaryčnych budynkaŭ u Minsku padčas rekanstrukcyi pastavili mietaličnyja kałony
-
«Va Ukrainie nichto nie vieryć, što tam takoje robicca». Ukrainiec, jakoha zatrymali ŭ Biełarusi za dva dni da vajny, raskazaŭ pra pakuty za kratami
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary
[Zredahavana]