«Za dzieviać dzion nivodnaj cełaj kanapy, smurod strašenny». Minčanka pra toje, jak nielha vybirać kvatarantaŭ
Svaim sumnym dośviedam uzajemadziejańnia z kvatarantam padzialiłasia minčanka Kaciaryna.

Jana razam z mužam vyrašyła zdać trochpakajovuju kvateru kala mietro ŭsiaho za 800 rubloŭ. Ale toje, što było dalej, prymusiła paru zabyć pra arendu jak pra strašny son. Zaraz jany buduć rabić u kvatery ramont i vystaŭlać jaje na prodaž.
Historyju dziaŭčyna raźmiaściła na forumie Onlíner, a taksama ŭ sacyjalnaj sietcy Threads. Usio pačynałasia zvyčajna:
— Znajšli kvataranta 1996 hoda naradžeńnia. Heta byŭ siabar papiaredniaha kvataranta, ź jakim nikoli nie było prablem. Pajšli nasustrač čałavieku, zasialili raniej, a pa apłatu damovilisia pryjści praz paru dzion. Paśla skančeńnia terminu novaśpiečany kvatarant pastajanna kazaŭ pra zaŭtra, što musić pryjechać niejki siabar, pryvieźci hrošaj, ale, naturalna, nijakaha siabra my nie dačakalisia. I hrošaj taksama.
Stała zrazumieła, što niesumlennaha žylca treba vysialać:
— Paprasili jaho na vychad — pa-ludsku dali try dni, kab znajści žytło. Patłumaču: faktary ŭ žyćci byvajuć roznyja, u luboj situacyi treba zastavacca čałaviekam. Nam chaciełasia vieryć, što ŭ čałavieka prosta nie atrymlivajecca znajści hrošy i žytło — takaja čornaja pałasa. Ale čamuści dabryniu ŭsprymajuć jak słabaść.
Čałaviek akupavaŭ kvateru, nie viartaŭ klučy, uładkavaŭ skład svaich rečaŭ i kožny raz, kali my pryjazdžali, kazaŭ, što jaho niama doma.
Staralisia abyścisia bieź milicyi, ale ciarpieńnie łopnuła na dziaviaty dzień, kali čałaviek abiacaŭ vysialicca a 7 ranicy i addać klučy. Ale ŭ vyniku skazaŭ, što praspaŭ. Pieradamovilisia na 11 ranicy. Potym, naturalna, pačałasia staraja schiema — «Davajcie na zaŭtra pieraniasiem». Ni prabačcie, ni kali łaska. Zvaliŭ z kvatery, pakinuŭšy kuču rečaŭ i paviedamleńnie: «Pakinuŭ troški rečaŭ, zabiaru zaŭtra, źviazku klučoŭ straciŭ».
Vyklikali milicyju, napisali zajavu, papiaredzili, što jedziem z učastkovym. Paśla hetaha jon spałochaŭsia i paprasiŭ dźvie hadziny, kab vyvieźci rečy.
Pa infarmacyi Kaciaryny, žylcu spatrebiłasia krychu bolš za tydzień, kab zaśmiecić kvateru da niepaznavalnaści.
— Tak, naša kvatera maje a-la babulin ramont, ale jana całkam z meblaj i technikaj. Trochpakajovaja, prosta kala mietro. Zdavali my jaje ŭsiaho za 800 rubloŭ! Pierad zasialeńniem byŭ klininh. I što ciapier?
Nivodnaj cełaj kanapy, smurod strašenny, u vannu i prybiralniu lepš uvohule nie zachodzić. Pry adkryćci chaładzilnika muchi pamirali na padlocie! I ŭsio heta za 9 dzion.
Dziaŭčyna adznačaje: kvatera ciapier pojdzie pad poŭny demantaž dla budučaha ramontu. Potym jaje vystaviać na prodaž. Zdavać žytło para bolš nie płanuje.
-
U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi
-
Z 1 vieraśnia biełarusam, što jeduć u Łatviju, treba budzie zarehistravacca na śpiecyjalnym partale i zapoŭnić ankietu
-
Śpiecsłužby pad vyhladam «druku simvoliki i ściahoŭ» sprabujuć padbić biełarusaŭ zamiežža pieradać svaje asabistyja źviestki
Kamientary
Biez znaka jakaści