Śviet44

«Novaja žaleznaja zasłona». NATA zaminiruje ŭsiu uschodniuju miažu ad Finlandyi da Polščy

Piać krain Uschodniaj Jeŭropy, što miažujuć z Rasijaj i Biełaruśsiu, vychodziać z Ataŭskaj kanviencyi, jakaja zabaraniaje supraćpiachotnyja miny. Takim čynam jany chočuć mieć mahčymaść vykarystać hetyja miny dla ŭmacavańnia svajoj abarony na ŭschodniaj miažy NATA — ad Łapłandyi ŭ Finlandyi da Lublinskaha vajavodstva ŭ Polščy, piša The Telegraph.

Na miažy Polščy ź Biełaruśsiu. Fota: Ansgar Haase picture alliance via Getty Images 

Heta rašeńnie stała adkazam na vajnu va Ukrainie, jakaja praciahvajecca ŭžo čaćviorty hod, i mahčymuju pahrozu vajennaha kanfliktu z Rasijaj u najbližejšyja 2—5 hadoŭ. Płanujecca, što paviedamleńnie ab vychadzie z kanviencyi budzie nakiravana ŭ AAN užo da kanca červienia, a z kanca hoda pačniecca miniravańnie patencyjna niebiaśpiečnych učastkaŭ.

U artykule adznačajecca, što Rasija nikoli nie dałučałasia da hetaj kanviencyi i praciahvaje naroščvać zapasy min — bolš za 26 miljonaŭ, što značna bolš, čym u inšych krain. Dla paraŭnańnia: u Pakistana — 6 miljonaŭ, u Kitaja — 5 miljonaŭ.

Ułady krain Bałtyi niebiespadstaŭna ličać, što mienavita jany mohuć stać pieršymi mišeniami ź liku krain NATA. Litva baicca, što Rasija moža vykarystać čyhunku «Maskva — Kalininhrad», jakaja prachodzić praź jaje terytoryju, jak padstavu dla «abarony svaich hramadzian». Taksama jość ryzyka, što Rasija pasprabuje zachapić Suvałkski kalidor — stratehičny adrezak pamiž Litvoj i Polščaj.

Ministr abarony Litvy zajaviŭ, što z času dałučeńnia da Ataŭskaj kanviencyi ŭ 2003 hodzie situacyja ź biaśpiekaj u rehijonie značna pahoršyłasia. Ułady Litvy ŭžo vydatkavali 800 miljonaŭ jeŭra na vytvorčaść supraćpiachotnych i supraćtankavych min i płanujuć pavialičyć vydatki na abaronu da 5,5% VUP.

Faktyčna ciapier na ŭschodniaj miažy Jeŭropy farmujecca novaja «žaleznaja zasłona» — tolki ŭžo ŭ vybuchovaniebiaśpiečnym varyjancie.

Kamientary4

  • %
    25.06.2025
    Raniej Saviety byli idyjetami i mury buduvali, a zaraz jeŭrapiejcy
  • Nemo
    25.06.2025
    %, Pierastańcie napadać na susiedaŭ.
  • Maksim Dizajnier
    25.06.2025
    %, Otličnyj kommientarij. Poobnosili strany zaborami i minnymi polami. 100% očieriednoj raśpił, vrod tiech, čto pilił Pientahon na novyje samolety, kotoryje nie letajut, potomu čto očień doroho.

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram13

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

ES i Indyja damovilisia ab svabodnym handli paśla 20 hadoŭ pieramoŭ4

Top-čynoŭnik RPC nazvaŭ Zialenskaha, Parašenku i inšych prezidentaŭ Ukrainy «satanistami» i zaklikaŭ pieramahčy ich malitvaj i pastom26

ZŠA źviazali harantyi biaśpieki dla Ukrainy ź pieradačaj Danbasa Rasii — FT22

Pamior Siarhiej Barysienka, stvaralnik lehiendarnaha videasałona ŭ Siańnie

Ź Minieapalisa, achoplenaha pratestami, źjeduć staršy kamandzir Pamiežnaj słužby i častka ahientaŭ7

Tolki ŭ adnym z 16 vajavodstvaŭ Polščy biełarusaŭ bolš, čym ukraincaŭ. Voś jak biełarusy raśsialilisia pa krainie23

30 čałaviek zahinuli ŭ vyniku śniežnaha štormu ŭ ZŠA

«Uvieś čas zastajecca čorny asadak». U «Minsk-Śviecie» skardziacca na žudasnuju vadu8

Amierykanski avijanosiec «Aŭraam Linkaln» prybyŭ na Blizki Uschod na fonie iranskaha kryzisu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram13

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić