Śviet11

Supraćbunkiernaja bomba ZŠA: što pra jaje viadoma i ci sapraŭdy jana moža razburyć jadziernyja bunkiery Irana?

Siarod zbroi, zdolnaj atakavać padziemnyja jadziernyja abjekty Irana, jość adna, jakaja pakul nie vykarystoŭvajecca i jakoj pakul niama ŭ rasparadžeńni Izraila. Heta GBU-57A/B — amierykanskaja karektavanaja supraćbunkiernaja avijacyjnaja bomba (Massive Ordnance Penetrator GBU-57A/B (MOP)), najbujniejšaja ŭ śviecie niajadziernaja bomba, zdolnaja paražać celi hłyboka pad ziamloj. Heta vysokadakładnaja zbroja vahoj 13,6 tony patencyjna moža trapić u iranski padziemny kompleks dla ŭzbahačeńnia jadziernaha paliva Fardo, raźmieščany hłyboka ŭsiaredzinie hary. MOR vyrablajecca kampanijaj Boeing i jość tolki na ŭzbrajeńni ZŠA, a ŭ Izraila dostupu da jaje na hety momant niama. Što heta za zbroja, jakija ŭ jaje vartaści i niedachopy i ci možna jaje vykarystoŭvać? Pra heta piša Bi-bi-si.

Na hety momant tolki amierykanski B-2 Spirit, taksama viadomy jak bambavik-nievidzimka, moža nieści bomby MOP. Fota: US Air Force

Urad ZŠA charaktaryzuje GBU-57A/B tak: «Bujnaja pranikalnaja zbroja, zdolnaja atakavać hłyboka zakapanyja i ŭmacavanyja bunkiery i tuneli».

Daŭžynia bomby — šeść mietraŭ. Jana zdolnaja prabivać ziamlu na hłybiniu prykładna ŭ 61 mietr, a paśla ŭžo vybuchaje. Kali skidać bomby paśladoŭna adnu za adnoj, to kožnaja ź ich budzie pranikać ŭsio hłybiej.

Da hetaha času MOP nikoli nie ŭžyvalisia ŭ realnych bajavych dziejańniach, ale ich vypraboŭvali na rakietnym palihonie Uajt-Sends u štacie Ńju-Mieksika.

Jany bolš mahutnyja, čym Massive Ordnance Air Blast (MOAB), zbroja vahoj 9800 kh, viadomaja jak «maci ŭsich bombaŭ», jakaja vykarystoŭvałasia ŭ bajach u Afhanistanie ŭ 2017 hodzie.

«VPS ZŠA prykłali značnyja namahańni dla raspracoŭki zbroi, prykładna padobnaj pa pamiery da MOAB, ale z vybuchovym zaradam, źmieščanym u nadzvyčaj tryvały mietaličny korpus. U vyniku atrymaŭsia Massive Ordnance Penetrator GBU-57A B», — kaža Poł Rodžers, hanarovy prafiesar kafiedry daśledavańniaŭ śvietu va Univiersitecie Bredfarda ŭ Vialikabrytanii.

Na hetym momant tolki amierykanski B-2 Spirit — taksama viadomy jak bambavik-nievidzimka — skanfihuravany i zaprahramavany dla dastaŭki MOP. Hety samalot, časta zvany prosta B-2, vyrablajecca karparacyjaj Northrop Grumman i źjaŭlajecca adnym z samych pieradavych bajavych samalotaŭ u arsienale VPS ZŠA.

Pavodle danych vytvorcy, B-2 moža nieści karysnuju nahruzku ŭ 18 ton. Adnak VPS ZŠA paviedamlali, što paśpiachova vyprabavali B-2 ź dźviuma supraćbunkiernymi bombami GBU-57a/B ahulnaj vahoj kala 27,2 tony.

Bomby MOP nie vypraboŭvalisia ŭ bajavych umovach. Fota: Whiteman air force base

Pavodle danych Northrop Grumman, dalokaść palotu hetaha ciažkaha bambavika składaje kala 11 tysiač kiłamietraŭ biez dazapraŭki i 18,5 tysiač kiłamietraŭ z adnoj dazapraŭkaj u pavietry, što dazvalaje jamu dasiahnuć praktyčna luboha punktu śvietu za ličanyja hadziny.

Pa słovach prafiesara Rodžersa, kali b MOP kali-niebudź vykarystoŭvalisia suprać praciŭnika z sučasnaj SPA, naprykład, Irana, da bambavikoŭ B-2, vierahodna, dałučylisia b inšyja samaloty. Naprykład, samalot-nievidzimka F-22 moh by vykarystoŭvacca dla padaŭleńnia SPA praciŭnika, a zatym bieśpiłotniki mahli b acanić škodu i vyznačyć, ci patrebnyja dalejšyja ŭdary.

Pavodle jaho acenak, ZŠA majuć abmiežavany zapas bombaŭ MOP.

«U ich, vierahodna, jość apieratyŭny zapas, moža być, 10, moža być, 20 bombaŭ u ahulnym liku», — kaža jon.

Ci budzie vykarystana bomba MOP suprać Irana?

Fardo — druhi pa značnaści iranski zavod pa ŭzbahačeńni ŭranu paśla hałoŭnaha ŭ Natanzie. Jon vykapany ŭ schile hary niedaloka ad horada Kum, prykładna za 150 kiłamietraŭ na paŭdniovy zachad ad Tehierana. Ličycca, što budaŭnictva pačałosia ŭ 2006 hodzie, a pracavać zavod pačaŭ u 2009 hodzie — u tym ža samym hodzie, kali Tehieran publična pryznaŭ jaho isnavańnie.

Akramia taho, što jon znachodzicca pad płastom ziamli i parody taŭščynioj kala 80 m, Fardo, jak paviedamlajecca, abaronieny iranskimi i rasijskimi rakietnymi sistemami «ziamla-pavietra».

U sakaviku 2023 hoda Mižnarodnaje ahienctva pa atamnaj enierhii (MAHATE) vyjaviła na abjekcie čaścicy ŭranu, uzbahačanyja da čyścini 83,7%, što amal adpaviadaje zbrojevamu kłasu. Premjer-ministr Izraila Bińjamin Nietańjachu zajaviŭ, što meta ataki na Iran — likvidacyja jaho rakietnaj i jadziernaj prahramy, jakuju jon nazvaŭ «ekzistencyjnaj pahrozaj Izrailu».

Aficyjnyja asoby paćvierdzili, što Fardo źjaŭlajecca adnoj z celaŭ.

«Usia hetaja apieracyja sapraŭdy pavinna być zavieršanaja likvidacyjaj Fardo», — zajaviŭ u piatnicu ambasadar Izraila ŭ ZŠA Jechiel Lejter u kamientary Fox News.

Ale Izrail nie moža vykarystoŭvać MOP samastojna, a ZŠA nie dazvolać ich vykarystańnie biez svajho pramoha ŭdziełu ŭ kanflikcie, kaža prafiesar Rodžers.

«Jany, biezumoŭna, nie dazvolać izrailcianam zrabić heta samastojna. A ŭ Izraila niama pranikalnych bombaŭ takoha pamieru», — tłumačyć ekśpiert.

Ci buduć ZŠA vykarystoŭvać hetuju bombu, šmat u čym zaležyć ad ich hatoŭnaści pašyryć svoj udzieł — asabliva pad kiraŭnictvam prezidenta ZŠA Donalda Trampa.

«Usio zaležyć ad taho, ci vyrašyć Tramp dapamahać izrailcianam na poŭnuju katušku», — kaža Poł Rodžers.

Na sustrečy G7 u Kanadzie, jakaja prajšła na hetym tydni, Trampa spytali, što moža zaachvocić Vašynhton pajści na vajenny ŭdzieł u kanflikcie.

«Ja nie chaču pra heta kazać», — adkazaŭ jon.

U niadaŭnim intervju na ABC News ambasadaru Izraila ŭ ZŠA Lejteru zadali pytańnie ab mahčymaści ŭdziełu ZŠA ŭ atacy na Fardo. Ambasadar adkazaŭ, što Izrail prasiŭ ZŠA tolki pra dapamohu ŭ abaronie.

«Isnuje šerah abstavin, jakija dazvolać nam samim spravicca z Fardo, — skazaŭ jon. — Nie ŭsio zvodzicca da taho, kab, viedajecie, padniacca ŭ nieba i bambić zdalok».

Iran zaŭsiody zajaŭlaŭ, što jaho jadziernaja prahrama nosić vyklučna mirny charaktar i što jon nikoli nie imknuŭsia raspracavać jadziernuju zbroju. Ale na minułym tydni Rada kiraŭnikoŭ MAHATE z 35 krain aficyjna abviaściła, što Iran upieršyniu za 20 hadoŭ parušyŭ svaje abaviazacielstvy pa nieraspaŭsiudžvańni.

«Pierałomny momant u hulni»

Na dumku Poła Rodžersa, niahledziačy na niadaŭnija mahutnyja izrailskija avijaŭdary pa jadziernych abjektach Irana, vielmi małavierahodna, «što Izrailu ŭdałosia jakim-niebudź čynam paškodzić hłyboka zakapanyja iranskija jadziernyja abjekty».

«Dla hetaha im spatrebicca niešta nakštałt MOP», — ličyć jon.

Kiełsi Devienport, dyrektar pa palitycy nieraspaŭsiudžvańnia ŭ asacyjacyi pa kantroli nad uzbrajeńniami ŭ ZŠA, kaža, što

«pakul Fardo zastajecca ŭ pracoŭnym stanie, Iran pa-raniejšamu ŭjaŭlaje pahrozu raspaŭsiudžvańnia [jadziernaj zbroi] u karotkaterminovaj pierśpiektyvie. U Tehierana jość mahčymaść naraścić uzbahačeńnie ŭranu da zbrojevaha ŭzroŭniu na hetym abjekcie abo pieranakiravać uran u inšaje nieviadomaje miesca», — miarkuje jana.

Miž tym pośpiech u razbureńni Fardo nie harantavany, navat kali buduć vykarystanyja bomby MOP, miarkuje Rodžers.

«Heta kankretnaja zbroja maje najbolšyja šancy nanieści škodu iranskamu jadziernamu patencyjału hłyboka pad ziamloj, čym lubaja inšaja zbroja, jakaja isnuje ŭ ciapierašni čas. Ale ci mahčyma heta na spravie — chto viedaje?» — ličyć jon.

Kamientary1

  • Baradzied
    18.06.2025
    Razbombiť adskij zavod chomieniei! Da pribudiet s piłotami udarnaja siła.

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

Ankołah Karanik vystupiŭ z dakładam ab zachavańni bujnoj rahataj žyvioły14

Maładuju minskuju jurystku, jakaja ciapier zajmajecca dyzajnam interjeraŭ, asudzili za ŭdzieł u pratestach7

Taŭro «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha. Chto i navošta moh heta zrabić i ci možna jaho vyvieści?2

Učora viečaram i siońnia ranicaj u Biełarusi naziralisia sierabrystyja abłoki1

Na zarobki ŭ Polšču ciapier tolki z DNŽ? Razabralisia, chto moža pracaŭładkavacca tam pa novych praviłach14

Z-pad zavałaŭ šmatpaviarchovika ŭ Kijevie nočču dastali jašče piać ciełaŭ, kolkaść zahinułych dasiahnuła 21

U Biełarusi pačynajuć pradavać elektrakary za 20 900 rubloŭ. Ale vyhladajuć jany vielmi niezvyčajna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić