Śviet

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Ramieš raspavioŭ, što na praciahu piaci-dziesiaci siekund było adčuvańnie, byccam samalot niby «zachras u pavietry».

Ministr unutranych spraŭ Indyi naviedvaje Ramieša ŭ balnicy. Fota: Ministerio del Interior de India vía AP

Hramadzianin Vialikabrytanii Višvakumar Ramieš — adziny, chto vyžyŭ paśla krušeńnia rejsa AI171 avijakampanii Air India — raspavioŭ žurnalistam pra toje, što adbyłosia, piša Bi-bi-si.

U samalocie, jaki ŭ čaćvier vylecieŭ u Łondan z Achmiedabada i raźbiŭsia amal adrazu paśla ŭźlotu, jamu dastałosia miesca 11A — heta značyć u 11-m šerahu, kala iluminatara, dzie ŭ łajniera Boeing 787 raźmieščany avaryjny vychad.

«Kali atrymałasia rasšpilić ramień biaśpieki, ja vybiŭ hetuju adtulinu nahoj i vypaŭz vonki», — raspavioŭ 40-hadovy Ramieš u intervju indyjskamu dziaržaŭnamu vydańniu DD News.

Jak paviedamiła avijakampanija Air India, usie astatnija, chto znachodziŭsia na borcie, 241 čałaviek (229 pasažyraŭ i 12 členaŭ ekipaža), zahinuli. U śpisie achviar avijakatastrofy — u asnoŭnym hramadzianie Indyi (169) i Vialikabrytanii (52). Na dadzieny momant na miescy krušeńnia znojdziena bolš za 200 ciełaŭ, adnak daloka nie zaŭsiody zrazumieła, jakija ź ich naležać pasažyram, a jakija — achviaram padzieńnia samalota na ziamli. Łajnier upaŭ na internat, dzie znachodzilisia kvatery miedykaŭ i miedycynskich studentaŭ.

Z žurnalistami DD News Višvakumar Ramieš razmaŭlaŭ, siedziačy na balničnym łožku. Pa jaho słovach, litaralna praź niekalki imhnieńniaŭ paśla ŭźlotu śviatło ŭ samalocie «pačało mirhać».

Ramieš raspavioŭ, što na praciahu piaci-dziesiaci siekund było adčuvańnie, byccam samalot niby «zachras u pavietry».

«Ahni pačali mirhać zialonym i biełym… i tut samalot urezaŭsia ŭ budynak i vybuchnuŭ».

U budynku, jaki apynuŭsia na šlachu samalota, što raźbiŭsia, raźmiaščaŭsia internat supracoŭnikaŭ miascovaj Hramadskaj balnicy imia Bajramdžy Džydžybchoja i studentaŭ adkrytaha pry joj Miedycynskaha kaledža.

Ramieš, jakoha ŭ Lestery čakajuć žonka i čatyrochhadovy syn, raspavioŭ, što jaho kresła było ŭ toj častcy fiuzielaža, jakaja ŭpała na ziamlu, nie začapiŭšy samoha budynka.

«Kali luk vylacieŭ, ja ŭbačyŭ, što za im jość niejkaja volnaja prastora, — raspavioŭ jon. — Ja pasprabavaŭ praleźci tudy — i mnie heta ŭdałosia».

«U taho, chto siadzieŭ kala ścienki z druhoha boku fiuzielaža, vybracca prosta nie było šancaŭ, pakolki mienavita toj bok byŭ unizie, kali samalot urezaŭsia».

Pryčyna krušeńnia pakul nieviadomaja. Aficyjnyja asoby paviedamlajuć, što ź miesca krušeńnia vyniali «čornuju skryniu», jakaja zmoža dać śledčym dadatkovuju infarmacyju.

Na videa, apublikavanym u sacyjalnych sietkach, vidać, jak Ramieš sam padychodzić da mašyny chutkaj dapamohi, pakul za jaho śpinaj kłubicca dym.

U toje, što jamu ŭdałosia vybracca z-pad abłomkaŭ žyvym, jon, pa ŭłasnych słovach, da hetaha času nie moža pavieryć.

«Ja bačyŭ, jak na maich vačach pamirajuć ludzi — ściuardesy i dva pasažyry, jakija siadzieli pobač sa mnoj, — uzhadvaje jon pieražytaje. — Na imhnieńnie mnie padałosia, što ja taksama pamru, ale kali ja adkryŭ vočy i ahledzieŭsia, to zrazumieŭ, što žyvy».

«Sam da hetaha času pavieryć nie mahu, što vyžyŭ. Ja litaralna vybraŭsia z-pad abłomkaŭ».

Doktar Ramieša, Dchavał Hamiety, kaža, što vyžyŭšy «trochi zhubleny, i ŭ jaho šmatlikija traŭmy pa ŭsim ciele», ale ŭ cełym jaho žyćciu, miarkujučy pa ŭsim, ničoha nie pahražaje.

Brytanskija ŭłady paviedamili, što ranicaj z Ramiešam źviazalisia dypłamaty, «kab prapanavać jamu konsulskuju padtrymku».

Chto taki Višvakumar Ramieš

Naradziŭsia Višvakumar Ramieš u Indyi, ale ŭ 2003 hodzie pierajechaŭ u Vialikabrytaniju.

Razam ź im nieščaślivym rejsam lacieŭ i jaho brat Adžaj. Jak raskazaŭ ich stryječny brat Chiren Kantyłał, u Indyju braty Ramieš pryjazdžali ŭ adpačynak na niekalki miesiacaŭ.

Kantyłał taksama ŭdakładniŭ, što ranicaj u piatnicu Ramieš razmaŭlaŭ ź jaho siamjoj, vyhladajučy pry hetym adnosna zdarovym, bo «narmalna moh chadzić i havaryć».

Jon dadaŭ: kab dabracca da Indyi, svajaki vyžyŭšaha praciahvajuć šukać ad brytanskaha ŭrada padtrymku, jakuju, pa jaho słovach, jany jašče nie atrymali.

Na zapyt Bi-bi-si ŭ MZS Vialikabrytanii ab tym, ci źviazvalisia pradstaŭniki viedamstva ź siamjoj Višvakumara Ramieša, pres-sakratar Foryn-ofisa ŭdakładniŭ, što dypłamaty źviazvalisia z samim Ramiešam.

U toj ža čas pradstaŭnik MZS zapeŭniŭ, što ich konsulskija rabotniki hatovyja akazać padtrymku siemjam brytanskich hramadzian, jakija znachodzilisia na borcie samalota.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Mikoła Buhaj: Treba pieraharnuć staronku 2020-ha i pačać žyć novymi realijami53

Mierkavańniabmiarkoŭvajcie!53

Mikoła Buhaj: Treba pieraharnuć staronku 2020-ha i pačać žyć novymi realijami

Usie naviny →
Usie naviny

Try faktary, čamu Trampu cikavy Łukašenka. Mierkavańnie Šrajbmana20

Rasijanie atakavali dronami Izmailski rajon Adeskaj vobłaści — uźnik mocny pažar

«Paražeńnie polskaj dypłamatyi». Adsutnaść palakaŭ u Vašynhtonie pryviała da palityčnaha skandału ŭ Varšavie30

Z-vajenkar Ściešyn ledź nie straciŭ zrok — u jaho ŭ rahavicy vyjavili amiob, što źjadajuć vočy5

Tramp zhadaŭ 1300 biełaruskich palitviaźniaŭ. Adkul takaja ličba i kolki ich nasamreč?7

«Pa sutnaści, heta handal ludźmi». Kolki kaštujuć pasłuhi invalidaŭ na biełaruska-polskaj miažy2

«Čužy: Ziamla» — krytyki raschvalvajuć novy sieryjał pa kultavaj kinafranšyzie. A što nasamreč?4

Padvodny dron padparadkavaŭsia apierataru pa adlehłaści 16 tysiač kiłamietraŭ2

Što viadoma pra kryłatuju rakietu «Fłaminha». Ci dastanie jana da Maskvy i vytvorčaściaŭ šachiedaŭ?8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mikoła Buhaj: Treba pieraharnuć staronku 2020-ha i pačać žyć novymi realijami53

Mierkavańniabmiarkoŭvajcie!53

Mikoła Buhaj: Treba pieraharnuć staronku 2020-ha i pačać žyć novymi realijami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić