Hramadstva1818

Šrajbman nazvaŭ try pryčyny, jakija pieraškadžajuć Łukašenku vypuścić palitviaźniaŭ

«Kali b jon mocna chacieŭ heta zrabić, jamu varta było b adpuścić Cichanoŭskaha i Kaleśnikavu. Ty ich vypuskaješ u Vilniu — i ŭ ciabie praź miesiac niama štaba Cichanoŭskaj jak adzinaha centra siły. Ale heta nie meta».

Alaksandr Łukašenka. Fota: Evgenia Novozhenina / Pool Photo via AP

U novym vypusku jutub-kanała «ČiestnOK-LIVE» Alaksandr Ivulin spytaŭ u palityčnaha analityka Arcioma Šrajbmana, što pieraškadžaje Łukašenku vypuścić usich palitviaźniaŭ z umovaj ich vyjezdu za miažu. Taki krok, na pohlad žurnalista, «vybiŭ by hałoŭny kozyr z ruk apazicyi».

Adkazvajučy na pytańnie, Šrajbman adznačyŭ, što Łukašenka nie ličyć prablemu demakratyčnych siłaŭ takoj važnaj, kab takim šlacham jaje abiazzbroić.

«Kali b jon mocna chacieŭ heta zrabić, jamu varta było b adpuścić Cichanoŭskaha i Kaleśnikavu. Ty ich vypuskaješ u Vilniu — i ŭ ciabie praź miesiac niama štaba Cichanaŭskaj jak adzinaha centra siły. Kali b heta była meta. Ale heta nie meta».

Na dumku analityka, pakidajučy palitźniavolenych, Łukašenka imkniecca dasiahnuć troch met.

«Pa-pieršaje, jon ličyć, što nie ŭsie vyvučyli ŭrok. Treba razumieć, što niama takoha, što ty pabuziŭ, pastaviŭ pad ryzyku stabilnaść dziaržavy, a potym ciabie prosta praź niejkuju kolkaść hadoŭ vypuścili i ty hieroj. Voś takoha jon dapuścić nie žadaje.

Druhoje, heta pomślivaść. Ja nie schilny tut źmianšać absalutna banalnuju čałaviečuju pomślivaść. Jon ličyć, što jany ździejśnili ledź nie vyšejšaje z mahčymych złačynstvaŭ, tamu ŭ ich terminy, jak u zabojcaŭ, terarystaŭ i hetak dalej.

I treciaja pryčyna, jakaja ŭžo bolš nas viartaje ŭ śfieru palityčnaha analizu, zaklučajecca ŭ tym, što, jak dobry handlar, jon razumieje, što prama zaraz jon za ich nie atrymaje taho, čaho moža atrymać».

Jak vopytny hulec, Łukašenka, pa słovach Šrajbmana, prytrymlivaje kozyr palitźniavolenych da taho momantu, kali zmoža ich «pradać pa maksimalna darahim košcie», kali šmat jakija prablemy, kštałtu niezadavolenaści vybarami, stanuć nieaktualnymi, zabuducca ŭ tym liku i krainami Zachadu. U vyniku zastaniecca tolki prablema palitviaźniaŭ.

«Pakul usie faktary nie syducca razam, pakul, pa-pieršaje, nie sucišycca praha pomsty, a ź inšaha boku nie budzie adčuvańnia, što hety kozyr pradajecca nie prosta tak, ja dumaju, što (Łukašenka — NN) budzie trymać niejkuju častku palitviaźniaŭ».

Da taho ž Šrajbman sumniavajecca, što kali b palitviaźniaŭ vypuścili prosta ciapier, heta sapraŭdy pryviało b da admieny sankcyj.

Kamientary18

  • Nikałajeŭ
    30.03.2025
    Pieršaja pryčyna heta łož, chto praŭ chto vinavat nie raźbiroš (sipata)
  • Josik
    30.03.2025
    Da ni jaki jon nie hulec. Abniośsia vakoł siabie zhrajaj admarožanych varjataŭ z amapa dy hubazika z kadebistami, i ŭsia jahonaja moc. Kraina staić na miescy, niama raźvićcia, usio savok dy vajna, jak byccam tamaka žyłosia lepš. Byli žabrakami i zaraz žabraki, što palityčnyja, što ekanamičnyja, kraina biez budučyni, kraina pa absłuhoŭvańniu adnaho miacha z bulbaj. Šrajbman tolki ab pomście dakładna skazaŭ, toj šče nachabnik dyrektar saŭhasa, što ŭ žyćci, što maładziejšym u chakiei - pokul čałavieku žyćcio, zdaroŭje nie sapsuje, nie supakoicca.
  • Ziek
    30.03.2025
    Pomimo toho, čto ludi nachodiatsia za riešiotkoj, im sozdany niečiełoviečieskije usłovija. I eto po jeho ukazaniju. Etim vsio skazano. Kak možno nazvať etoho čiełovieka?

Ciapier čytajuć

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Usie naviny →
Usie naviny

Rasiju aśvistali na adkryćci Paralimpijady4

Čamu žančyny čaściej pakutujuć na mihreń, a mužčyny — na infarkty?2

MZS Azierbajdžana padziakavaŭ Biełarusi za salidarnaść suprać iranskich dronaŭ5

Klaščy — ich ulubionaja ježa. Navukoŭcy paćvierdzili efiektyŭnaść hetych ptušak u zmahańni ź niebiaśpiečnymi nasiakomymi7

Biełaruskija ŭdzielniki prajšli na adkryćci Paralimpijady pad čyrvona-zialonym ściaham FOTAFAKT32

Na polskim aŭkcyjonie za 700 jeŭra pradajuć staradaŭniuju knihu ź biełaruskaj parafii. Jak takija rarytety mohuć vyvozić za miažu?10

«U saviecki čas amal zarabiŭ na «Žyhuli». Piensijanier raskazaŭ pra svoj kvietkavy biznes

«Biełavija» i HUM prezientavali «samalotnyja» vitryny FOTY11

U Japonii ŭchvalili pieršy ŭ śviecie kletkavy preparat ad chvaroby Parkinsona1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny29

«Śvińni zarochkali. Biez vady daŭno nie siadzieli, ja b im adklučyŭ». Azaronak abrynuŭsia na žycharoŭ rajona Lebiadziny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić