Błohier «Žyvie», jakoha vyzvalili ŭ Biełarusi praź litoŭskaje hramadzianstva: Ja pabačyŭ pistalet, nakiravany na mianie, i na dyskusii ŭžo nie było času
Viačasłaŭ Papšo byŭ zatrymany ŭ žniŭni 2024 hoda padčas naviedvańnia Hrodna, u śniežni 2025 hoda jaho vyzvalili. Viačasłaŭ raskazaŭ pra zatrymańnie, pahrozy i abstaviny svajoj spravy ŭ «Temie dnia» na litoŭskim telekanale LRT.

Viačasłaŭ — hramadzianin Litvy, jaho žonka — hramadzianka Biełarusi, ale žyvie ŭ Litvie bolš za 10 hadoŭ. Jon z žonkaj zredźčasu jeździŭ pa siamiejnych spravach da cieščy ŭ Hrodna.
— Napeŭna, nie prajšło i 24 hadzin [paśla pryjezdu ŭ Biełaruś], jak mocna pahrukali ŭ dom majoj cieščy. Jany nie adkazvali na pytańnie «Chto heta?». Ja adrazu zrazumieŭ, što pryjšli mienavita pa mianie (Viačasłaŭ byŭ błohieram pad nikam «Žyvie», krytykavaŭ Alaksandra Łukašenku i — zaciata — Śviatłanu Cichanoŭskuju — NN). Adčyniŭšy dźviery, mianie pakłali tvaram u ziamlu, ruki byli splecieny, i mianie chutka vyvieli na vulicu i pakłali ŭ aŭtobus tvaram uniz.
Čytajcie taksama: Što viadoma pra Viačasłava Papšo — błohiera «Žyvie», jaki pajechaŭ u Biełaruś i byŭ aryštavany
— Kolki ich było?
— Składana skazać, ja nie ličyŭ, ale, napeŭna, 6—7 čałaviek.
— Ale vašu žonku nie čapali?
— Nie, žonku nie čapali, bo jana adčyniła dźviery, i jaje prosta adsunuli ŭ bok i ŭvajšli ŭ kvateru. Mnie skazali paviarnucca da ich śpinaj. Pieršaja reč, jakuju ja ŭbačyŭ, byŭ ščyt. Druhaja — pistalet, nakiravany na mianie, i na dyskusii ŭžo nie było času.
— Kudy vas pavieźli i što było dalej?
— U tak zvany izalatar časovaha ŭtrymańnia.
— U tym ža Hrodnie?
— Tak, tam užo adbyłosia znajomstva ź inšymi supracoŭnikami.
— U čym vas abvinavačvali?
— Abvinavačvali, što ja drenny čałaviek, što ja kiepska kažu pra režym Łukašenki. Hałoŭnaja druhaja dumka była, što ja nibyta ahient litoŭskaj biaśpieki i jany dumajuć, što ja špijoniu.
— Ale vy mieli jakija-niebudź spravy ź litoŭskaj biaśpiekaj?
— Nie, nijakich.
— Praŭda, što vas praviarali na palihrafie mienavita z hetaj pryčyny?
— Tak, mienavita z hetaj pryčyny.
— I ŭpeŭnilisia, što vy nie špijon?
— Tak, paśla niekatoraha času jany zrazumieli, što ja nie Džejms Bond.
— Jak prachodzili apytańni? Što ad vas patrabavali?
— Apytańni… vielmi ciažkija, pastajanny psichałahičny cisk. Hałoŭnaja ideja ad pačatku była: ja siadu, potym siadzie maja žonka, ciešča, a dzicia adpravicca ŭ dziciačy dom.
— I ŭ abmien patrabavali…
— U abmien patrabavali addać dostup da majho YouTube– i Telegram-kanała, im heta vielmi treba było.
— Ci vykarystoŭvaŭsia suprać vas fizičny hvałt?
— Kali ličyć mocna skavanuju kajdankami ruku — fizičny hvałt byŭ, bo tyja kajdanki ja adčuvaŭ jašče tydzień.
— Ale psichałahičny hvałt byŭ pastajanny.
— Tak, pastajanna.
— Vy pahadzilisia addać im svaje sacsietki?
— Tak, bo siamja važniej za kanał. Addajučy Telegram ci YouTube, ja ničoha nie źmianiaju, nichto nie paciarpić.
— Vam treba było kazać štości stanoŭča pra režym?
— Tak, viadoma.
— Pra što mienavita?
— Pryjšłosia kazać vielmi stanoŭčyja rečy. Praz dva dni było intervju z žurnalistkaj, nibyta ŭsio dobra, što ja amal svabodna chadžu, ale ŭjezd u park byŭ zabłakavany z usich bakoŭ, usiu terytoryju začynili, była kamiera, za žurnalistkaj stajaŭ uzbrojeny čałaviek i kazaŭ, što mnie treba skazać: usio tut dobra, Biełaruś — cudoŭnaja.
— A pra Litvu što treba było kazać?
— Što tam nibyta niama demakratyi, što ŭsio nie tak, što niama svabody słova, u biełarusaŭ bolš svabody.
— A što tyčyłasia krain NATO, što Litva źjaŭlajecca adnoj ź dziaržaŭ NATO z vajskoŭcami NATO, ci byli tam takija temy?
— Tak, byli temy pra vajskoŭcaŭ NATO. Kab napierad skazać, ja dla ich byŭ jak «havoračaja litoŭskaja hałava», jakaja pavinna była tranślavać peŭnyja prapahandysckija dumki. Da hetaha času ja nie zrazumieŭ, dzie heta vykarystoŭvałasia, bo, vyjšaŭšy, nidzie nie znajšoŭ.
— Heta na vašych kanałach nie pakazvali?
— Nie, nie pakazvali. Jany praz svaje kanały tranślavali pra vajskoŭcaŭ NATO, naprykład, kali ŭ Litvie vajskoŭcy NATO patanuli ŭ bałotach, byŭ taki ich «repartaž», nibyta vajskoŭcy dobra pravodziać čas, kuplajuć ałkahol u kramie, vyjazdžajuć nieviadomym maršrutam na vajennaj technicy.
— Vy pavinny byli skazać hety tekst, i vy skazali?
— Tak, ja pramoviŭ.
— Kolki takich zdymkaŭ było, u jakich vy ŭdzielničali?
— Niamnoha, heta mianie taksama ździŭlała. Spačatku ja dumaŭ, što heta budzie amal pastajannaja praca, ale nie, było maksimum kala 7 zdymak.
— Jakaja była ich praciahłaść? Jak heta adbyvałasia? Dzie?
— Heta było jak farmat TikTok. Pakolki ja viadu YouTube-kanał, razumieju: kali telefon paviernuty ŭ adzin bok, heta šyroki farmat, kali viertykalna — dla Instagram abo TikTok. Jany kazali, tekst pavinien być nie daŭžej za chvilinu. Heta byli karotkija videa dla sacyjalnych sietak.
— Ale heta adbyvałasia na miescy vašaha ŭtrymańnia, u izalatary, jak vy kazali?
— Tut užo ŭ turmie.
— Kali vas pieravieźli ŭ turmu i dzie heta było? U Hrodnie?
— Tak, Hrodzienskaja turma.
— Kolki času ŭvohule vy praviali ŭ izalatary?
— 20—22 hadziny ŭ izalatary, a 20 žniŭnia mianie pieravieźli ŭ turmu.
— I tam byli da śniežnia 2025 hoda?
— Tak, da śniežnia.
— Ale sud adbyŭsia?
— Nie.
— A vaša siamja, žonka, dačka, ciešča ź cieściem, ci byli suprać ich jakija-niebudź dziejańni?
— Nie.
— A žoncy dazvolili viarnucca ŭ Litvu?
— Dazvolili, bo heta była adna z umoŭ, čamu dazvolili vyjechać žoncy i dziciaci. Ja pahadziŭsia supracoŭničać, addaŭ usie paroli i dostup da YouTube i Telegram.
— Jak vy daviedalisia, što vas vyzvalajuć? Vam chto skazaŭ ci jak?
— Kali vieźli ŭ Litvu, ja dumaŭ, što mianie viaduć na rasstreł, bo ŭsio było jak u ekšn-filmie: skavany, z paviazkaj na vačach, staim u lasočku, nichto nie havoryć, potym pryvieźli ŭ inšaje miesca. Zdymajuć kajdanki, paviazku, i ty bačyš aŭtobus, kudy ciabie viaduć. Ludzi taksama nie razmaŭlali, bo stroha zahadali ŭsim maŭčać. Ja zrazumieŭ, što viartajusia dadomu tolki tady, kali ŭbačyŭ litoŭskija ściahi na miažy. Heta byŭ moj druhi dzień narodzinaŭ.
— Ci vinavacicie siabie ŭ tym, što nie pasłuchalisia i ŭsio ž pajechali, sam vinavaty, tak?
— Sam vinavaty, ja ŭvieś čas siabie vinavaciŭ, pakul tam znachodziŭsia. Inšych vinavatych niama.
— A psichałahičny stan usio jašče taki składany ci ź ciaham času ŭžo krychu supakoilisia?
— Viedajecie, ja davoli pazityŭny čałaviek. Navat u turmie ja staraŭsia žartavać pra hetuju składanuju situacyju i mnie zdajecca, što ja dastatkova psichałahična mocny, kab usio heta vytrymać.
-
Škołu dla dziaciej ź psichičnymi asablivaściami ŭ Minsku pierarobiać u kadeckaje vučylišča. Da realizacyi išli 18 hadoŭ
-
«Ja adrazu zakachałasia ŭ jahonyja vočy». Žonka-ukrainka i siabar raskazvajuć pra zahinułaha biełaruskaha dobraachvotnika Vasila «Dzira» Rapickaha
-
Kačanava abmierkavała sa śpikieram parłamienta Azierbajžana situacyju na Blizkim Uschodzie i ŭdar pa Nachičevani
Kamientary
Adziny los ludzie standartny dla biełarusaŭ - partyzanščyna!
Silonak chapaje tolki ciaŭkać na biezabaronnych biełarusaŭ, ha?