Śviet1313

Tramp zahadaŭ Vensu prybrać «nienaležnuju ideałohiju» z muziejaŭ i zaaparka

Prezident ZŠA zajaviŭ, što demakraty raspačali maštabnuju sprobu pierapisać historyju krainy. Ciapier jon źbirajecca heta vypravić.

Donald Tramp. Fota: Christopher Furlong / Getty Images

Donald Tramp rasparadziŭsia pravieści reformu Śmitsanaŭskaha instytuta — najbujniejšaha schovišča muziejnych kaštoŭnaściaŭ u śviecie.

Prezident ZŠA zajaviŭ, što maje namier «vydalić nienaležnuju, antyamierykanskuju ideałohiju, jakaja raskołvaje hramadstva», z najbujniejšaha ŭ śviecie kompleksu muziejaŭ, adukacyjnych i daśledčych ustanoŭ, piša The Guardian.

Na dumku Trampa, za apošniaje dziesiacihodździe była zroblenaja «metanakiravanaja i maštabnaja» sproba pierapisać historyju ZŠA, zamianiŭšy «abjektyŭnyja fakty skažonym naratyvam, pradyktavanym ideałohijaj, a nie praŭdaj».

«U miežach hetaj revizii historyja našaj dziaržavy, jakaja nie maje anałahaŭ dla prasoŭvańnia svabody, pravoŭ asoby i čałaviečaha ščaścia, pradstaŭlajecca jak pieršapačatkova rasisckaja, seksisckaja, pryhniatalnaja abo ŭ cełym nievypraŭlalnaja», — zajaviŭ Tramp.

Ukaz daručaje vice-prezidentu Džej Dzi Vensu «vydalić nienaležnuju ideałohiju» z muziejaŭ, adukacyjnych i daśledčych centraŭ Śmitsanaŭskaha instytuta, a taksama z Nacyjanalnaha zaaparka.

Akramia taho, Vensu pradpisana prasačyć za tym, kab Muziej historyi amierykanskich žančyn «nie pryznavaŭ mužčyn žančynami ni ŭ jakim aśpiekcie».

Va ŭkazie Tramp spasyłajecca na vystavu ŭ Amierykanskim mastackim muziei pad nazvaj «Forma ŭłady: historyi pra rasu i amierykanskuju skulpturu».

Pa słovach Trampa, na vystavie śćviardžajecca, što «ZŠA vykarystoŭvali rasu dla stvareńnia i padtrymańnia sistem ułady, pryvilejaŭ i pazbaŭleńnia pravoŭ».

Jon dadaŭ, što ekspazicyja «prasoŭvaje punkt hledžańnia, zhodna ź jakim rasa — nie bijałahičnaja realnaść, a sacyjalny kanstrukt». Tramp aburyŭsia tym, što na vystavie vykarystoŭvajecca fraza: «Rasa — heta čałaviečaje vynachodnictva».

Tramp taksama, vidać, prapanavaŭ viarnuć kanfiederatyŭnyja nazvy i pomniki, mnohija ź jakich byli demantavanyja za apošnija hady, na ich raniejšyja miescy ŭ parkach i miemaryjałach.

«Ukaz taksama daručaje ministru ŭnutranych spraŭ adnavić fiederalnyja parki, pomniki, miemaryjały, statui, tablički i padobnyja abjekty, jakija byli niepravamierna demantavanyja abo źmienienyja za apošnija piać hadoŭ z metaj naviazać falšyvuju reviziju historyi abo prynizić peŭnyja histaryčnyja asoby i padziei», — zajaviŭ Tramp.

Śmitsanaŭski instytut byŭ zasnavany na srodki Džejmsa Śmitsana, brytanskaha vučonaha, jaki zaviaščaŭ svajo bahaćcie ZŠA dla stvareńnia «ŭ Vašynhtonie ŭstanovy pad nazvaj Śmitsanaŭski instytut z metaj pavieličeńnia i raspaŭsiudžvańnia viedaŭ». Jon abjadnoŭvaje 21 muziej, bolš za 150 ich filijałaŭ pa ŭsioj krainie, 21 biblijateku, a taksama 14 adukacyjnych i daśledčych centraŭ.

Kamientary13

  • Žvir
    28.03.2025
    Jašče adzin haloūny historyk plianety vynajšoūsia. Varta čakac` na Ministerstva Histaryčnaj Praūdy...
    A, z inšaha boku, i chren z im, budzie navuka amerykancam, niachaj užo ciapier trenirujucca hryzci lokci, bo za vybar treba placic`, heta akcijoma ...
  • poniesłoś
    28.03.2025
    Nu vsio, poniesłaś boŕba s inakomyślaŝimi, s niebłahonadiožnymi, s vrahami naroda.
    Vsio śpisano s fašistskich, nacistskich, kommunističieskich sistiem i ich mietodov boŕby s vyšiepieriečiślennym.
    Pusť łapidarno-hienialnyj zvonit drozdovskomu niebožitielu, tot vsio po połkam razłožit i opytom boŕby podielitsia.
  • Answer
    28.03.2025
    Filipp, ždiom staťju o jedinstvie amierikanskoho i kanadskoho narodov!

Ciapier čytajuć

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej23

Łukašenka raskazaŭ, što karova pavinna stajać u pałacy i kožnamu nieabchodna «choć pa dźvie barazionki» bulby pasadzić20

U Kijevie ŭžo kala 100 paciarpiełych padčas načnoha ŭdaru1

Izrail zabiŭ i novaha kiraŭnika Hienštaba armii Irana. Jon zajmaŭ pasadu paru dzion7

U Minsku źnikła piensijanierka. Akazałasia, što jana pa prośbie «śledčych» stała kurjeram machlaroŭ 

Jakija banki hatovy ŭziać u vas nie samyja idealnyja kupiury

Što ciapier z archivam KDB ab represijach u BSSR, jaki zmahli zdabyć byłyja siłaviki? Kali jaho apubličać?51

Biełaruski pijanist uziaŭ adrazu try pryzy na konkursie ŭ Valensii

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić