Mierkavańni1818

Julija Čarniaŭskaja: Inšy raz jany prosta takimi naradžajucca

Ad sacyjapata, asabliva vysokaarhanizavanaha, možna tolki adharadzicca, piša ŭ siabie ŭ fejsbuku Julija Čarniaŭskaja.

Fota: kadr ź filma, Netflix

Ciapier dajšło: «Pierachodny ŭzrost» — heta film-kanstatacyja. Kanstatacyja vidavočnaha fakta, jaki my nie ŭ stanie zasvoić. Usio ŭ nas jamu supraciŭlajecca. My šukajem pryčyny, asabliva ciapier, kali tak raźvitaja kultura dziacinstva. Baćki niedalubili (pra «pieralubili» pytańnie nie staić, a ja viedaju, jak i nieda-, tak i pieralublenych, i apošnija taksama byvajuć całkam ahidnymi). U škole zackavali. Materyjalna nie zabiaśpiečyli, nie ŭnikali ŭ tonkuju čullivuju dušu, tam nie zaŭvažyli, toje praziavali i sioje. A nasamreč, heta vielmi dobra i karotka apisaŭ adzin znajomy psichaterapieŭt ź vialikim stažam, čałaviek vialikaj mudraści: «Časam jany prosta takimi naradžajucca».

Ja asabista viedała ŭ svaim žyćci niekalkich sacyjapataŭ, u tym liku i vysokaarhanizavanych. Niekalkich mužčyn, niekalkich žančyn. Siarod ich jość doktar, jość paet, jość palityk. Jość i praściejšyja ludzi. Viedała i ich zychodnyja abstaviny. Dobryja siemji — ad prostych pracaŭnikoŭ da intelektuałaŭ. U hetych maich znajomych — siemji jakraz poŭnyja. Rozny ŭzrost. U kahości paślavajennaje biednaje dziacinstva, jak i va ŭsich u tyja časy, u kahości dobry dachod i poŭny paradak. Va ŭsich narmalnyja, čałaviečnyja braty i/abo siostry.

A jany takija, jakija jość. Ich hałoŭnaje adroźnieńnie ad usich astatnich — toje, što ludzi zdajucca im brudam pad nahami. Ludzi važnyja tolki tym, što ad ich ci za ich košt možna atrymać.

Tamu ludziej možna ŭ chvost i ŭ hryvu vykarystoŭvać, mučyć, treciravać, zžyvać sa śvietu. Zabivać, kali nie baišsia pakarańnia.

I nijakaje vychavańnie ci pieravychavańnie tut nie dapamoža. Jany buduć heta rabić. Darečy, jany lohka prymajuć na čas zapatrabavanuju formu i sprytna manipulujuć i baćkami, i nastaŭnikami i ŭsimi, z kim dola źviadzie.

Adziny sposab — zrazumieć heta i adharodzicca. A kali heta tvajo dzicia — maksimalna adharodzić ad jaho inšych členaŭ siamji. Asabliva dziaciej. Nu, a dla pačatku, pakul jašče mały, — chatnich hadavancaŭ. I nie šukać u pryčynach toje, što ty zrabiŭ nie tak, niedastatkova łaskaŭ abo drenna popu padciraŭ. Ty ŭsio adno budzieš adčuvać siabie vinavatym, jak toj baćka ŭ filmie. Ale jašče bolš vinavatym ty budzieš siabie adčuvać, kali nie pasprabavaŭ vyratavać ad «dzietki ŭ kletcy» choć jakuju-niebudź častku śvietu.

Kamientary18

  • Ramonačnik
    24.03.2025
    Avstro-Vienhr, bolš padobna na stratehiju rasiejan, i tych što mihranty, i tych što zastalisia ŭ Rasiei, i tych što ŭ RB na adpačynak jeździać. Kraina sacyjapataŭ...
  • Kroŭ rulić
    24.03.2025
    Voś i pravy pavarot imia Vensa, Maska i Trampa. Libieralnyja myślary_ki pačali pamału iści da razumieńnia, što genetics matters. Aj-jaj-jaj, tak niedaloka i da taho, što nie ŭsie mihranty zdolnyja adaptavacca.
  • Sublimatar
    24.03.2025
    Znoŭ hetaja škodnaja ahitacyja za sieryjalnaje marnavańnie času. Vy za hetaj śvistapiardzielščynaj zabylisia pra hałoŭnaje pytańnie: kali radzimu budziem vyzvalać?

Ciapier čytajuć

«Dzie daktary ŭ Biełarusi?» Žančyna viarnułasia z Kurska ŭ Połack i ŭ šoku ad miedycyny22

«Dzie daktary ŭ Biełarusi?» Žančyna viarnułasia z Kurska ŭ Połack i ŭ šoku ad miedycyny

Usie naviny →
Usie naviny

«Jany dumali, što tut spakajniej»: u vioscy pad Kijevam u vyniku rasijskaha ŭdaru zahinuła maci ź dziećmi, jakija chavalisia tam ad atak pa stalicy Ukrainy

«Praź lasy i abychodnymi šlachami, nibyta ŭ rabstva». Siabroŭka zahinułaj u Mjanmie Viery pakazała pra apošniaje paviedamleńnie ad jaje5

Jeŭraparłamient uhanaravaŭ biełaruskaha palitviaźnia Andžeja Pačobuta premijaj imia Sacharava3

«240 rubloŭ za «kamunałku» ŭ adnapakajoŭcy». Minčanie atrymali žyroŭki, ad jakich unutry pachaładzieła4

Francyju nakryła cełaja epidemija rabavańniaŭ muziejaŭ2

Vyznačyli asobu čałavieka, jaki pahražaŭ zabojstvam Cichanoŭskaj i Łatušku8

«Niedachop kiroŭcaŭ žachlivy. Vyjazdžajuć, bo ŭ Biełarusi vielmi nizki ŭzrovień žyćcia». Na STB prarvaŭsia kryk dušy23

U Pleščanicach školnik skončyŭ žyćcio samahubstvam4

Padčas rasijskaj načnoj ataki va Ukrainie zahinuli 6 čałaviek. Siarod ich było niemaŭla4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dzie daktary ŭ Biełarusi?» Žančyna viarnułasia z Kurska ŭ Połack i ŭ šoku ad miedycyny22

«Dzie daktary ŭ Biełarusi?» Žančyna viarnułasia z Kurska ŭ Połack i ŭ šoku ad miedycyny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić