Hramadstva

Pamiežnuju achovu Polščy chočuć papoŭnić previentyŭnymi hrupami

Polskija ŭłady praciahvajuć utrymlivać vojski na miažy ź Biełaruśsiu z-za mihracyjnaha kryzisu. Pavodle słoŭ vice-ministra ŭnutranych spraŭ i administracyi Polščy Macieja Duščyka, vajskoŭcy zastanucca na miažy jašče niekalki miesiacaŭ, pakul šerahi pahraničnaj słužby nie buduć papoŭnienyja novymi padraździaleńniami, piša Reform.news.

Maciej Duščyk. Skrynšot videa rmf24.pl

U efiry radyjostancyi RMF FM jon adznačyŭ, što za apošnija dni cisk na miažy značna ŭzros.

«Heta pakazvaje, nakolki štučna kantralujecca hety maršrut mihracyi. Da pryviadzieńnia da prysiahi Alaksandra Łukašenki jon chacieŭ miru, i tady na miažy taksama było spakojna. Ciapier my nazirajem rost sprob niezakonnaha pierasiačeńnia miažy na niekalki socień pracentaŭ», — skazaŭ namieśnik ministra.

Pavodle słoŭ Duščyka, u Polščy dziejničaje efiektyŭnaja sistema manitorynhu mahčymych pahroz na miažy. Polšča taksama adsočvaje kolkaść samalotaŭ, jakija prybyvajuć u Minsk ź mihrantami.

Jon adznačyŭ, što mihranty sprabujuć pierabracca praź miažu roznymi sposabami, u tym liku praz pahraničny barjer. U ciapierašni čas polskuju miažu achoŭvaje nie tolki Pahraničnaja słužba, ale i armija, što, jak pryznaŭ Duščyk, nie źjaŭlajecca idealnaj situacyjaj.

«Ja spadziajusia, što sałdaty zastanucca na miažy jašče niekalki miesiacaŭ, pakul my nie papoŭnim šerahi pahraničnikaŭ previentyŭnymi hrupami», — prahnazuje namieśnik ministra.

«Klučavym elemientam adnaŭleńnia aŭtarytetu ES źjaŭlajecca stvareńnie efiektyŭnaj sistemy dobraachvotnaha abo prymusovaha viartańnia mihrantaŭ. Šmat što chutka źmienicca. My chočam dapoŭnić hetuju sistemu dadatkovymi praviłami, u tym liku: ab uzajemnym pryznańni zajaŭ na viartańnie», — raspavioŭ jon.

Pavodle jaho słoŭ, Jeŭrasajuz ciesna supracoŭničaje z Varšavaj u pytańniach achovy polskich miežaŭ, pakolki ŭradu ŭdałosia pierakanać Brusel, što pahroza nie źjaŭlajecca vynikam «dvuchbakovaha kanfliktu» pamiž Polščaj i Biełaruśsiu.

Adnak, jak dadaŭ Duščyk, mihracyja nie źjaŭlajecca vyklučna niehatyŭnaj źjavaj, a dla Polščy moža być karysnym pracesam, tym bolš što siudy pierajazdžajuć pieravažna biełarusy i ŭkraincy, jakija adnosna lohka asimilujucca ŭ hramadstva. U krainie nieabchodna stvaryć adpaviednuju sistemu, jakaja zabiaśpiečyć pravilnaje prachodžańnie pracesu akulturacyi, adznačyŭ jon.

Kamientary

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie26

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Usie naviny →
Usie naviny

Palina Šarenda-Panasiuk namalavała pa pamiaci płan kałonii ŭ Zareččy1

U Miorskim rajonie žančyna zahinuła ad udaru tokam, kali nadzimała basiejn

Letaś u Vilni ŭ biełarusaŭ naradziłasia kala 100 dziaciej32

Anton čatyry hady chavaŭsia ad łukašystaŭ u rodnych Baranavičach — zatrymali, kali vyrašyŭ zdać na pravy10

Łukašenka pieražyvaje, što na rynku Rasii «ŭsie topčucca», i choča handlavać ź ES. Voś jak ciapier vyhladaje situacyja ŭ zamiežnym handli12

U Novaj Ziełandyi žančyna viezła dvuchhadovaje dzicia ŭ valizcy — palicyja raźbirajecca

Hety dyzajnier z Uhandy pieraviarnuŭ śviet mody — sekandam2

Štučny intelekt dapiša historyju Staražytnaha Ryma tam, dzie historyki niazdatnyja supastavić fakty

U Barysavie pasprabavali adradzić dyskateki dla moładzi. Ale nie pa kani korm11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie26

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić