Hramadstva11

Ivulin raskazaŭ kranalnuju historyju, jak baćki sabrali hrošy, kab ździejśnić jaho maru

Błohier Saša Ivulin raskazaŭ, jak z prahramistaŭ pajšoŭ vučycca na žurnalista i jak jaho ŭ hetym padtrymali baćki.

Jak raskazaŭ Saša Ivulin u padkaście «Niešta budzie», pa pieršaj adukacyi jon technik-prahramist (skončyŭ kaledž), ale hetaja śpiecyjalnaść jaho nie pryvablivała.

«Niedzie na trecim kursie kaledža ja zrazumieŭ, što chaču być žurnalistam, (…) što chaču ŭ BDU na žurfak i tolki žurfak», — zhadvaje Ivulin i dadaje, što heta byŭ vialiki vyklik dla jaho baćkoŭ:

«Siamja ŭ mianie nie bahataja, i ja nie zajmaŭsia z repietytarami. Dla pastupleńnia na žurfak patrebny byli dobryja ličby (vynikaŭ centralizavanaha teściravańnia i ispytaŭ. — NN). I mnie nie chapiła bałaŭ 15-20 na biudžet. Maja siamja nie samaja bahataja — mama vychavalnica, baćka ŭ toj čas byŭ dvornikam u «Jeŭraopcie». A ja na žurfak chaču kapiec. A kali nie na žurfak, na zavočku, to ja idu słužyć.

I ja nie razumieju, adkul maje baćki dastavali hrošy. Ale jany kažuć: «Dobra». I jany ceły hod mianie vučyli na žurfaku na płatnym (samyja bieskarysna patračanyja hrošy). Ale mienavita ŭ toj momant maje baćki ŭziali na siabie adkaznaść, kali niezrazumieła što — ci armija ci mara hetaha dziciaci. I jany vyrašyli, nu, dobra, znojdziem dzie-niebudź hrošy».

«Baćka pradavaŭ kala kramy niejkija tam jabłyki, ślivy. Jany prosta małajcy, niedzie znachodzili hrošy kab vučyć mianie, zdymać mnie niejki pakoj u kvatery, davać niejkija hrošy na niejkija minimalnyja historyi»,

— z udziačnaściu da baćkoŭ zhadvaje toj čas Ivulin. Jon dadaje, što jamu samomu davodziłasia aščadžać, što matyvała jaho lepš vučycca:

«Ja pamiataju, zamiest taho, kab ty niedzie pajšoŭ pajeŭ u stałovuju, ty biažyš praz darohu pa niejkija piražki. Tamu što tupa niama babak. Heta była takaja supier matyvacyja stać profi. Ja ź pieršaha kursa, miesiaca z druhoha pačaŭ niešta papisvać».

Jak raskazvaje błohier, praz hod u jaho atrymałasia pierapastupić na biudžetnuju formu navučańnia i navat trapić u svaju ž hrupu: «Dla mianie było vielmi važna pasprabavać pierapastupić. Ja zabraŭ dakumienty i pierapastupiŭ na biudžet i navat nie na pieršy kurs. Dziaŭčynka sychodziła z majoj hrupy ŭ «akademku» na pieršym kursie. I ja pierapastupiŭ na biudžet u svaju ž hrupu. Heta było niešta supierfantastyčnaje».

Ivulin adznačaje, što vielmi ŭdziačny svaim baćkam za toje, što jany pryniali rašeńnie, jakoje paŭpłyvała na jaho dalejšy los, i razumieje, nakolki ciažka im było ŭ materyjalnym płanie.

Kamientary1

  • Hviazdaboły
    18.02.2025
    Artykuł nie čytaŭ, ale hviazdabołaŭ asudžaju

Ciapier čytajuć

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ17

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam naładzili zborku Citroen. Stali viadomyja madeli i ceny29

Biełaruskaha špica navučyli asnovam matematyki2

Alaksiej Chlastoŭ źviarnuŭsia da padpisčykaŭ — upieršyniu paśla Akreścina13

U mahiloŭskim muziei zaprašajuć sustrecca z mastactvam tajemna

U dziciačy sadok — z čamadanam vybuchoŭki. Historyja pieršaha biełaruskaha terarysta12

«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna37

Błohierka, što pierajechała ź Piciera pad Minsk, skardzicca, što nivodzin zabudoŭščyk nie źviarnuŭsia da jaje pa rekłamu6

U centry kiravańnia pieravozkami Biełaruskaj čyhunki ceły pavierch adviali vajskoŭcam6

U Biełarusi źjaviacca «Torf-hatel» i vuzkakalejka dla turystaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ17

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić