Hramadstva66

Ivan Naskievič vydaŭ knihu pra Śledčy kamitet — jaki jon raniej uznačalvaŭ

Naskievič i jaho suaŭtar, sudździa Kanstytucyjnaha suda Leanid Rabcaŭ, sfarmulavali Kancepcyju realizacyi dziaržaŭnaj kadravaj palityki ŭ sistemie orhanaŭ papiaredniaha śledstva i prapanujuć pryniać jaje.

Ivan Naskievič

Były staršynia Śledčaha kamiteta Ivan Naskievič staŭ suaŭtaram manahrafii, pryśviečanaj kadravaj palitycy ŭ viedamstvie. Razam z sudździoj Kanstytucyjnaha suda Leanidam Rabcavym jon padrychtavaŭ navukovaje vydańnie «Śledčy kamitet Respubliki Biełaruś jak subjekt realizacyi dziaržaŭnaj kadravaj palityki ŭ sistemie orhanaŭ papiaredniaha śledstva: administracyjna-pravavyja aśpiekty» (PDF).

Kniha vyjšła ŭ śniežni 2024 hoda ŭ dziaržaŭnaj arhanizacyi «Budmiedyjaprajekt».

U joj Naskievič i Rabcaŭ sfarmulavali Kancepcyju realizacyi Śledčym kamitetam dziaržaŭnaj kadravaj palityki ŭ sistemie orhanaŭ papiaredniaha śledstva i prapanujuć pryniać jaje.

Što ŭ knizie cikavaje, dyk heta vyniki ankietavańnia bolš čym 300 supracoŭnikaŭ Śledčaha kamiteta. Składana acanić praŭdzivaść adkazaŭ, ale niekatoryja ź ich śviedčać pra realnyja prablemy ŭ sistemie.

Naprykład, jakija jość asnoŭnyja niedachopy pracy z maładymi supracoŭnikami? 47% apytanych nazyvajuć adsutnaść realnaha zaachvočvańnia za pracu, jašče 21% pryznaje, što takaja praca zvodzicca tolki da farmalnaha afarmleńnia spravazdač.

U adkazie na pytańnie pra prablemy padboru kadraŭ 47% apytanych kažuć, što kandydaty na słužbu majuć niedastatkovuju padrychtoŭku dla taho, kab pracavać śledčymi.

36% respandentaŭ miarkujuć, što na pracu ŭ SK možna brać ludziej, jakija majuć viedy ŭ infarmacyjnych technałohijach, ekanomicy i finansach, ale nie atrymali vyšejšuju jurydyčnuju adukacyju. Jašče 48% pahadžajucca z tezisam, adnak ličać, što takim ludziam usio ž treba prajści pierapadrychtoŭku.

A siarod niedachopaŭ ideałahičnaj pracy 50% nazyvajuć jaje zališniuju farmalnaść, 21% — toje, što niama mierapryjemstvaŭ, jakija ŭpłyvajuć na vynikovaść śledčaj dziejnaści, 17% — što ideałahičnaja praca zvodzicca da spartyŭnaha składniku.

Ivan Naskievič naradziŭsia ŭ 1970 hodzie ŭ Stolinskim rajonie. Skončyŭ Ukrainskuju dziaržaŭnuju jurydyčnuju akademiju (1995), Paleski dziaržaŭny ŭniviersitet (2005) i Akademiju kiravańnia (2016). Kandydat jurydyčnych navuk.

U 1995-2015 hoda słužyŭ u orhanach prakuratury Bresckaj vobłaści. U 2015-2021 uznačalvaŭ Śledčy kamitet.

Ličyŭsia pradstaŭnikom libieralnaha kryła siłavikoŭ. Śledčy kamitet pry im źbiraŭ fakty katavańniaŭ na Akreścina. Adnak chodu hetaj inicyjatyvie nie dali, a Naskievič byŭ adpraŭleny ŭ adstaŭku. Razam z tym, ličycca, što mienavita jon prapanavaŭ ideju zavodzić kryminalnyja spravy na absalutna ŭsich udzielnikaŭ akcyj pratestu pa artykule 342 Kryminalnaha kodeksu.

Kamientary6

  • Rejtan
    26.12.2024
    Niešta z datami nia toje - Paleski Ŭniviersytet adkryŭsia ŭ 2006.
  • Acab
    26.12.2024
    Pałymiana žadaješ kamunianskim sercam stvareńnie ministerstva kultury, biełaruskaje movy ź litaraturaj i ŭsim najlepšym, kab jano za srodki tvajho susieda (nie tvaje viadoma, ty b nie paškadavaŭ na takuju spravu, ale ciabie nie staje, ŭ ciabie pakul prosta niama) raźvivała nacyjanalnuju tvočkaść i dapamahała piśmieńnikam našym.
    I voś, mara ździajśniajecca, ministerstva vydaje knižku spadara Naskieviča i navat nakład razam ź ministerstvam dabra imilicyi raskupaje.
    Ale ty niečym niezadavoleny... Nie nie, nie isnavańniem ministerstvaŭ i hvałtoŭnym pieraraźmierkavańniem. Viadoma nie, ty prahnieš pravilnuju łatušku na čale ministerstva
  • daviedka
    26.12.2024
    Otkryvaju ja, značit, etu sovmiestnuju knižienciju eks-priedsiedatiela SK i sud́ji Konstitucionnoho suda na stranicie 6 (OBOZNAČIENIJA I SOKRAŜIENIJA) i čitaju:

    DFR Diepartamient finansovych rasśledovanij Komitieta hosudarstviennoj biezopasnosti Riespubliki Biełaruś.

    Niet, ja znał, koniečno, čto počti vsio nyniešnieje rukovodstvo DFR iz KHB, no čtoby sam diepartamient užie cielikom i połnosťju pieriešioł iz struktury KHK v sostav KHB...

Ciapier čytajuć

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam14

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Usie naviny →
Usie naviny

«Va ŭsich siarod znajomych jość zahinułyja». Udzielniki akcyj pratestu ŭ Iranie raskazali, jak usio było4

Što ciapier z ekanomikaj Vieniesueły? I ci stała bolš svabody?

Jeŭrasajuz šukaje alternatyvu hazavaj zaležnaści ad ZŠA1

Litva pryhraziła Biełarusi novym zakryćciom miažy10

«Ja ŭžo raźvitaŭsia z žyćciom». Biełarus prajšoŭ pieššu ad Vieny da Stambuła6

U 2023‑m u Prazie raptoŭna pamior 35‑hadovy biełaruski žurnalist Anufryjenka. Byłaja kaleha kaža, što jaho mahli atrucić3

U Baranavičach na śniezie znajšli žyvoha kažana, choć dla ich ciapier nie siezon1

U Vilni małyja dzieci zamiežnikaŭ buduć chadzić tolki ŭ litoŭskamoŭnyja škoły. Ale dla biełaruskamoŭnaj himnazii zrobiać vyklučeńnie17

Tramp vystaviŭ Iranu ultymatum na fonie nabližeńnia da jaho bierahoŭ «vializnaj armady»11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam14

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić