Kiraŭnik Pientahona Łojd Ościn padčas vystupu na Nacyjanalnym forumie pa biaśpiecy Ronalda Rejhana ŭ Kalifornii acaniŭ vydatki Rasii ŭ vajnie z Ukrainaj ź lutaha 2022 hoda.

Pa słovach Ościna, vajennyja vydatki Kramla ŭžo pieravysili 200 miljardaŭ dołaraŭ.
Taksama, pavodle jaho słoŭ, Rasija straciła nie mienš za 700 tysiač vajskoŭcaŭ zabitymi i paranienymi z pačatku ŭvarvańnia va Ukrainu ŭ lutym 2022 hoda.
Ościn nazvaŭ hetyja ličby «ašałamlalnaj canoj», jakuju Rasija płacić za svaju ahresiju.
Kiraŭnik Pientahona padkreśliŭ važnaść supraćdziejańnia Kramlu i padtrymcy Ukrainy. Jon adznačyŭ pośpiechi mižnarodnaj kantaktnaj hrupy «Ramštajn», jakaja zabiaśpiečyła Ukrainu bolš jak 57 miljardami dołaraŭ pramoj dapamohi ŭ śfiery biaśpieki. Sumu dapamohi ZŠA ŭ halinie biaśpieki, vydzielenaj Ukrainie ź lutaha 2022 hoda, jon acaniŭ u 62 miljardy dołaraŭ.
-
«Nie viedaju, jak u tym pansijanacie moh by chtości vyžyć». Što raskazvajuć u vioscy ŭ Kijeŭskaj vobłaści, dzie zahinuli 37 čałaviek
-
Ukrainskija drony ŭdaryli pa «Azonie» ŭ Biełharadzie
-
«Šachiedy», jakija laciać na Kijeŭ, mohuć praciahvać vykarystoŭvać dla navihacyi biełaruskija stancyi mabilnaj suviazi
Kamientary
Rośsija pieriestroiła ekonomiku na vojennyje rielsy, Zapad niet, dažie nie pytajetsia.
Eto dajot putinu vsie osnovanija prodołžať Vojnu.
I pokazatielno, za 400 let suŝiestvovanija, v raznych hosformach, Rośsii ona nie sozdała ni odnoho pieriedovoho, tiechnołohičnoho, raźvitoho primiera na zachvačiennych jeju ziemlach.
Vsiudu niŝieta i razrucha, čto nie miešajet brosať vsio bolšije ludskije i finansovyje riesursy na zachvatničieskije Vojny, a nasielenije na zachvačiennych ziemlach sžihať v etich vojnach v piervuju očieried́.