Čały: Dla Łukašenki adnolkava drennyja i pieramoha Rasii, i pieramoha Ukrainy. Jon chacieŭ by ničyjoj
«Było b niadrenna, kab manietka na rabro ŭpała».

U novym vypusku prahramy «Naviny z Čałym» ekanamist Siarhiej Čały źviarnuŭ uvahu na toje, što Łukašenka z novaj siłaj zahavaryŭ pra niebiaśpieku eskałacyi.
Na sustrečy sa studentami Linhvistyčnaha ŭniviersiteta Łukašenka zajaviŭ:
«Ja nie chaču vajny na svajoj ziamli. Ale, na žal, eskałacyja praciahvajecca. Jak mnie siabie ŭ hetaj situacyi pavodzić? Uleźci ŭ heta ni ŭ jakim razie nielha. A kali pačniecca sutyknieńnie z NATA, nam taksama budzie niaprosta.
Nie chaciełasia b, kab vajna była na našaj terytoryi, kab niečyja intaresy vyrašalisia tut, za naš košt».
Čały zaŭvažaje, što ŭ abodvuch vypadkach mahčymaj eskałacyi, jakija zhadaŭ Łukašenka, jana pachodzić z boku Rasii.
«Dla Łukašenki adnolkava drenny luby vynik rasijska-ŭkrainskaj vajny. Ci pieramoha Ukrainy, ci pieramoha Rasii. Padobna, mienavita tamu Łukašenka ŭ apošni čas pačaŭ havaryć ab tym, što było b niadrenna, kab «manietka na rabro ŭpała» — kab vajna skončyłasia niejkaj ničyjoj», —
vykazvaje svaju dumku Čały i spasyłajecca na słovy Łukašenki na druhoj Minskaj mižnarodnaj kanfierencyi pa jeŭrazijskaj biaśpiecy.
«Apošnija maje kantakty z razumnymi pradstaŭnikami «cyvilizavanaha Zachadu» śviedčać pra toje, što ŭ nas paznačyŭsia peŭny kren. Zachad narešcie zrazumieŭ, što treba damaŭlacca va Ukrainie.
Mahčyma być ničyjoj, kali siońnia. Ja tak pa-spartyŭnamu havaru».
Čały ličyć, što ničyja — adzinaja nadzieja dla Łukašenki paźbiehnuć mižnarodnaj izalacyi ŭ statusie izhoja. I mienavita na heta raźličana vyzvaleńnie niekatoraj kolkaści palitviaźniaŭ.
Analityk zaŭvažaje, što kali niechta i zrazumieŭ pravilna pasył Łukašenki, to heta była sama Rasija. U vyniku dyktataru daviałosia apraŭdvacca na sustrečy z hubiernataram Smalenskaj vobłaści Vasilom Anochinym:
«Chto b tam u Rasii, ja ŭžo taksama kažu, ni viakaŭ: «Voś, Łukašenka, šmatviektarnaść… Znoŭ jon adpuściŭ hetych palitviaźniaŭ niekalki dziasiatkaŭ. Heta značyć, jon užo na Zachad…» Słuchajcie, nu takoje prymityŭnaje myśleńnie, što dalej niama kudy. I heta my bačym i čujem.
Tak, u nas jość kraina. Naš hałoŭny źniešniepalityčny pasył i naša imknieńnie — z susiedziami treba žyć u miry, jany ad boha. Nu i što zrobiš, kali palaki viakami žyli z nami? (…) Toje ž samaje litoŭcy, łatyšy, ukraincy».
«Ryzyknu zrabić vysnovu ab tym, što Łukašenka faktyčna anansavaŭ praviadzieńnie refierendumu», —
zaŭvažaje Čały i dalej cytuje słovy Łukašenki z sustrečy sa studentami Linhvistyčnaha ŭniviersiteta:
«Vyjdziem na refierendum — ludzi vyznačacca, naprykład, što tyčycca pytańniaŭ stratehičnaha partniorstva, uzajemaadnosin ź bližejšymi susiedziami. Ja chaču, kab my byli ŭ dobrych adnosinach i z palakami, i z rasijanami. Ale žyli ŭ svajoj kvatery. My z usimi chočam siabravać. My chočam, kab było dobra. Tamu što ŭ vajnu drenna. Voś naš śvietaparadak — heta mir i spakoj».
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary
kak suvieriennoje hosudarstvo. O čiom rieċ?