Usiaho patrochu88

Što adbyvajecca z klimatam? Takaja śpioka letam budzie zaŭsiody?

Voś što havorać ekśpierty.

Z kožnym hodam Biełaruś, jakaja znachodzicca ŭ zonie ŭmierana kantynientalnaha klimatu z dastatkova ŭstojlivymi ŭmovami nadvorja, usio čaściej traplaje pad uździejańnie anamalna vysokich tempieratur. Hetyja źmieny stali zaŭvažnymi z kanca 1980-ch hadoŭ, adznačajuć biełaruskija ekśpierty «Zialonaj sietki».

Pry hetym najbolšy rost tempieratur (na 2-2,6°C) adznačajecca ŭ zimova-viesnavy pieryjad (studzień-krasavik). Adnačasova zimoju pavialičvajecca kolkaść apadkaŭ, jakija vielmi časta vypadajuć u vyhladzie daždžu.

Śpiecyjalisty kanstatujuć skaračeńnie zimovaha pieryjadu i rost praciahłaści letniaha. Zhodna z nazirańniami, z kanca 1980-ch hadoŭ tempieratury ŭ letni pieryjad vyraśli na 0,8-1,5°C. U toj ža čas letam istotna vyrasła praciahłaść chvalaŭ haračyni. Kali raniej haračymi byli tolki niekalki dzion zapar, to ciapier haračynia moža praciahvacca 5-10 dzion.

Pry ahulnym skaračeńni kolkaści apadkaŭ usio čaściej jany vypadajuć u vyhladzie trapičnych liŭniaŭ, kali za niekalki hadzin vylivajecca bolš za pałovu miesiačnaj normy. Prykmietna ŭzrasła kolkaść niebiaśpiečnych źjaŭ — navalnic, hradu, urahannaha vietru.

Što nas čakaje ŭ dalejšym?

Ci źjaŭlajucca hetyja źmieny klimatu časovymi? Śpiecyjalistka pa ekałahičnaj i klimatyčnaj palitycy i ŭstojlivym raźvićci haradoŭ, kandydat hieahrafičnych navuk Maryja Fałalejeva zapeŭnivaje, što heta nie tak. «U apošniaje stahodździe ŭ nas adbyvajecca sistemnaje i dastatkova rezkaje pavyšeńnie tempieratury. Pryčym u Jeŭropie heta zaŭvažna bolš jaskrava, čym u inšych rehijonach».

Iźmienienija klimata za 1901-2018 hody v raznych častiach mira Climate changes for 1901-2018 in different parts of the world Źmieny klimatu za 1901-2018 hady ŭ roznych častkach śvietu
Krynica: Ed Hawkins / Reading Uniwersity

Hałoŭnaj pryčynaj źmien klimatu źjaŭlajecca tak zvany parnikovy efiekt z-za vykidu ŭ atmaśfieru ŭ pieršuju čarhu vuhlakisłaha hazu, a taksama mietanu. Pieršy ź ich zastajecca ŭ atmaśfiery kala 200 hadoŭ, druhi — 30-40 hadoŭ, ale akazvaje bolšy parnikovy efiekt.

Takim čynam, adbyvajecca nazapašvańnie hetych hazaŭ u atmaśfiery. Tamu źmieny klimatu, jak śćviardžajuć ekśpierty, niepaźbiežnyja, i my znachodzimsia tolki ŭ ich pačatku. I najbolš heta adčujuć našy dzieci i ŭnuki.

Ekśpierty raspracavali niekalki scenaryjaŭ raźvićcia padziej. Zhodna z prahnozami, toj abjom vykidaŭ, jaki jość ciapier, moža pryvieści da pavyšeńnia tempieratury na 3 i bolš hradusaŭ. I heta vielmi niebiaśpiečna.

Scenarios of global temperature changes by 2100. Ścienarii iźmienienija hłobalnoj tiempieratury k 2100 hodu Scenaryi źmien hłabalnaj tempieratury da 2100 hoda
Fota: Global temperature scenarios by 2100

Pry pavyšeńni tempieratury na 1-1,5°C praciahłaść pieryjadaŭ zasuchi składzie kala 2 miesiacaŭ. Pry pavyšeńni na 2°C hety pieryjad užo dasiahnie čatyroch miesiacaŭ. Istotna pavialičycca i płošča terytoryj, jakija padvieržanyja ryzycy lasnych pažaraŭ.

Daśledavańnie vučonych ź Vialikabrytanii, apublikavanaje ŭ časopisie Nature Sustainability, pakazała, što pry ciapierašniaj klimatyčnaj palitycy nas čakaje paciapleńnie na 2,7°C vyšej za daindustryjalny ŭzrovień. Heta pieravysić miažu paciapleńnia ŭ 1,5°C, nieabchodnuju dla praduchileńnia «klimatyčnaj katastrofy», jakuju vyznačyła Mižuradavaja hrupa ekśpiertaŭ AAN pa źmianieńni klimatu (MHEZK).

U vypadku takoha paciapleńnia da 2100 hoda dva miljardy čałaviek — kala 20% prahnazavnaha nasielnictva Ziamli — buduć padviarhacca ŭździejańniu niebiaśpiečnaj dla žyćcia śpiakoty i ekstremalnych umoŭ nadvorja.

Siaredniaja hłabalnaja tempieratura pieravysić 29°C, što vyviedzie nas za miežy «klimatyčnaj nišy čałavieka» — umovaŭ, u jakich ludzi pryvykli žyć. Aptymalnaja tempieratura dla čałavieka składaje ad 13 da 25°C.

Tamu asnoŭnaja zadača, jakaja staić pierad usimi — źnizić uździejańnie na klimat šlacham skaračeńnia parnikovych hazaŭ, arhanizavać mityhacyju (adaptacyju da niepaźbiežnych źmien) i zabiaśpiečyć mahčymaści dla ekanamičnaha i sacyjalnaha raźvićcia.

Kamientary8

  • Vładisłav
    16.07.2024
    Pierša zadača stojiť pieried rosijanami, ŝob pripinili vikoristańnia vibuchivki, i źnizili vikidi parnikovich haziv. Ale rosija nie posłuchaje, jak i Budapieštśkij miemorandum.
  • Biźniesmien
    16.07.2024
    Mnie fioletovo. Hłavnoje pribyl, kak zavieŝał Adam Śmit. Hłavnoje 300 procientov pribyli, a pośle mienia choť potop.
  • Praŭdarub
    16.07.2024
    Vładisłav, pa vašamu vybuchoŭki tolki Rasija karystajecca? A Ukraina kopjami dy rahatkami abaraniajecca?
    A ŭ Hazie taksama kamieńniami i strełami vajujuć?

Ciapier čytajuć

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu6

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusam patłumačyli, čamu nakip u čajniku — heta dobra6

Nasta Rahatko raskazała pra «tupyja ŭstanoŭki», ad jakich joj pryjšłosia admovicca pry prodažy svajoj knihi13

Mane i nie śniłasia. U dendrasadzie kala Naračy možna pabačyć sažałku z harłačykami i bolš za 500 raślin2

Sabalenka raskazała, čamu žanich padaryŭ joj taki bujny piarścionak2

U Ašmianach babior pierajšoŭ darohu stroha pa piešachodnym pierachodzie VIDEA4

Amierykancy lubiać havaryć pra zaniapad Jeŭropy. Ale bolšaść jeŭrapiejcaŭ žyvie lepš za ich. Praŭda, jašče nie biełarusy23

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu6

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić