Śviet

Tramp maje ŭžo 273 hałasy na prajmieryz suprać 43 u Chejli. Ale ŭsio moža vyrašycca ŭžo nastupnaj nočču

45-y prezident ZŠA siońnia nočču pieramoh na kokusach u Paŭnočnaj Dakocie.

Donald Tramp. Fota: Sue Ogrocki, AP

Eks-prezident ZŠA Donald Tramp lidziruje na kokusach Respublikanskaj partyi ŭ štacie Paŭnočnaja Dakota, atrymoŭvajučy hałasy 29 delehataŭ. Paśla apracoŭki bolš za 95% biuleteniaŭ za Trampa prahałasavali ŭ Paŭnočnaj Dakocie 1632 čałavieki (84,6% hałasoŭ). Jaho adzinaja kankurentka Niki Chejli nabrała 273 hałasy (14,1%), paviedamlaje NYT sa spasyłkaj na papiarednija vyniki hałasavańnia.

Dla aficyjnaj naminacyi na vybarach 2024 hoda ad Respublikanskaj partyi treba sabrać u 50 štatach i sajuznych terytoryjach 1215 hałasoŭ.

Tramp pieramoh na prajmieryz i kokusach u Ajovie (20 delehataŭ), Ńju-Hiempšyry (13), Nievadzie (26), Virdžynskich vyspach (4), votčynie Niki Chejli Paŭdniovaj Karalinie (47), Mičyhanie (51), Ajdacha (32), Misury (51), Paŭnočnaj Dakocie (29).

Niki Chejli pieramahła tolki ŭčora ŭ stalicy ZŠA Vašynhtonie i staličnaj akruzie (19 delehataŭ), u Ajovie jana ŭziała vosiem hałasoŭ, u Ńju-Hiempšyry — 9, u Paŭdniovaj Karalinie — 3, Mičyhanie — 4, sastupiŭšy tam ahułam Trampu.

Siońnia nočču projdzie «supieraŭtorak» — prajmieryz adbuducca adrazu ŭ 15 štatach: Akłachoma, Ałabama, Alaska, Arkanzas, Viermont, Viržynija, Kałarada, Kalifornija, Masačusets, Miniesota, Mejn, Paŭnočnaja Karalina, Tenisi, Techas, Juta, dzie buduć razyhryvacca hałasy adrazu 865 delehataŭ, pryčym Kalifornija daje 169 hałasoŭ, Techas — 162, Paŭnočnaja Karalina — 75.

Tearetyčna Tramp moža ŭziać usie hałasy, tady ŭ jaho maksimalna budzie 1138 hałasoŭ, nie budzie chapać da zapavietnaj ličby 77 hałasoŭ, ale ŭsio ŭžo budzie jasna.

19 sakavika prajmieryz projduć u piaci štatach (349 hałasoŭ), u tym liku ŭ Fłarydzie, jakaja daje 125 hałasoŭ, 2 krasavika taksama ŭ piaci inšych štatach (195 hałasoŭ) uklučna z štatam i horadam Ńju-Jork (91 hołas).

Apošnija prajmieryz u respublikancaŭ adbuducca 4 červienia ŭ čatyroch štatach (91 hołas).

Učora Viarchoŭny sud aficyjna dazvoliŭ Trampu bałatavacca i zabaraniŭ štatam vykreślivać jaho imia ź biuleteniaŭ.

Kali Tramp vyjhraje ŭ listapadzie prezidenckija vybary, jon stanie druhim u historyi ZŠA prezidentam, jaki zajmaŭ pasadu dvojčy ź pierapynkam na čatyry hady. U kancy XIX stahodździa takim byŭ Hrovier Kliŭlend (1885—1889, 1893—1897).

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

U Niaśvižy vystaŭlajucca tvory biełaruskich majstroŭ, vyviezienych u Maskvu. Toje, što jany ŭmieli, ruskim majstram tady i nie śniłasia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić