Hramadstva

Pamior Michaił Hančaroŭ

U Minsku 21 studzienia pamior paet Michaił Hančaroŭ. Pra jaho śmierć u sacsietkach paviedamili jahonyja siabry. Jamu było 66 hadoŭ.

«Samy talenavity z tych, pobač z kim ja pačynała. Samy biasprymiesny paet z tych, kaho Dzima Strocaŭ nazvaŭ «Minskaj škołaj». Tam navatary byli. I estety. Kaho tolki nie było. A Miša byŭ adziny.

Miša niezvyčajny byŭ. Vielmi cichi. Biaskonca biezabaronny. Absalutny čužaziemiec u krainie ludziej.

U mianie zaŭsiody była ŭpeŭnienaść, što Miša viedaŭ niešta, čaho my nie viedali, čaho ludzi nie viedajuć u pryncypie — i nie kazaŭ pra heta prosta tamu, što heta było biessensoŭna, jon viedaŭ, što hetaha nichto nie zrazumieje. Łastaŭki zrazumiejuć. Prymuła. Stary chleŭ. Prypynak na vulicy Siarova. Ale im i niama čaho raspaviadać, im i tak pra jaho ŭsio viadoma», — napisała Julija Čarniaŭskaja.

Michaił Hančaroŭ naradziŭsia ŭ 1957 hodzie ŭ Minsku. Skončyŭ Minski industryjalny technikum budmateryjałaŭ, zajmaŭsia budaŭnictvam, ułasnaj majsterniaj, zachaplaŭsia stvareńniem draŭlanych cacak i mebli.

Drukavacca pačaŭ u 1981 hodzie ŭ časopisach «Pracoŭnaja źmiena» i «Takoje žyćcio». Vieršy Michaiła publikavalisia ŭ zborniku «Vieś» (Ryha, 1992), u almanachach «Manałoh» i «Minskaja škoła».

U 1995 hodzie ŭ Minskim vydaviectvie «Vinahrad» vyjšła kniha vieršaŭ Michaiła Hančarova «Chrustalny šar».

Michaił — łaŭreat fiestyvalaŭ i konkursaŭ aŭtarskaj pieśni ŭ Smalensku (1982) i Vilni (1988). 

«Vieršy žyvuć, navat kali ich nichto nie słuchaje. Ja nikoli nie sprabavaŭ samaśćviardžacca praz paeziju. Usio, što ja rabiŭ, rabiŭ u asnoŭnym dla siabie. Vieršy — dla kožnaha svajo. Dla mianie — heta sposab uśviedamleńnia śvietu, heta značyć sposab pryniaćcia emacyjnaha pieralicca hetaha ŭśviedamleńnia: kali niešta vielmi dobra ci drenna. Viadoma, ciapier u žyćci ŭsio mianiajecca, i ŭ majoj śviadomaści, adpaviedna… — pisaŭ jon. — Niezrazumieła, u što heta vyljecca, ale pisać ja budu. Bo kali doŭha nie pišaš, pačynaješ adčuvać, što kiepska robiš. Što łajdačyš i nie robiš taho, što tabie naležyć rabić… Dyk voś i žyvu sabie spakojnieńka. Pišu vieršy».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Minhandlu vypadkova źliła dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii6

Minhandlu vypadkova źliła dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii

Usie naviny →
Usie naviny

Ty śpiš, a mozh pracuje. Jak z dapamohaj prostaha truka rašać u śnie prablemy i naradžać idei3

Inžyniery stvaryli parašut-kiryhami, jaki abiacaje idealna pramy i tanny spusk4

Na bujnym chimzavodzie «Azot» u Piermskim krai prahrymieli mocnyja vybuchi5

Adrodžanyja lutavaŭki Romuł i Rem adznačyli svoj pieršy dzień naradžeńnia3

Milicyja schavała hałoŭnaje — mahiloŭski mańjak-lifcior užo siadzieŭ za zhvałtavańnie. Ale jaho nie pravieryli na datyčnaść da zabojstvaŭ16

Tusk u Kapienhahienie zaklikaŭ jeŭrapiejskich lidaraŭ uśviadomić, što vajna ŭžo idzie6

Iłan Mask anansavaŭ stvareńnie kankurenta Vikipiedyi6

Pa Novaj Baravoj chodzić mužčyna, jaki pastajanna mianiaje abliččy. Chto jon taki?9

Pucin raskazaŭ, kolki zarablaje Rasija na prodažy ZŠA ŭranu6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minhandlu vypadkova źliła dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii6

Minhandlu vypadkova źliła dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić