Śviet

Pamierła Maryja Kałamajska-Sajed

Ministerstva kultury i nacyjanalnaj spadčyny Polščy ŭ svaich sacyjalnych sietkach paviedamiła, što 1 śniežnia va ŭzroście 82 hadoŭ pamierła viadomaja mastactvaznaŭca Maryja Kałamajska-Sajed. Adnym z kirunkaŭ jaje navukovych zacikaŭlenaściaŭ była sakralnaja architektura Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.

Maryja Kałamajska-Sajed. Fota: PAP

«Jaje navukovyja intaresy byli skancentravanyja na polskim sučasnym mastactvie, asabliva baroka z abšaraŭ šmatnacyjanalnaj i šmatkanfiesijnaj Rečy Paspalitaj. Jana pracavała ŭ majsterniach Centra zachavańnia pomnikaŭ u Varšavie, a potym da vychadu na piensiju ŭ Instytucie mastactva Polskaj akademii navuk», — paviedamlajecca ŭ aficyjnym niekrałohu.

Jak adznačajecca, «akramia praviadzieńnia palavych rabot, źviazanych z čarhovymi tamami «Katałoha pomnikaŭ mastactva ŭ Polščy», razam z hrupaj studentaŭ-mastactvaznaŭcaŭ Varšaŭskaha ŭniviersiteta, a zatym i navukovymi supracoŭnikami Instytuta mastactva Polščy Akademii navuk

jana invientaryzavała bolš za trysta abjektaŭ sakralnaj architektury z terytoryi byłoha Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.

Plonam hetych dziejańniaŭ stali tamy manahrafij rymska-katalickich kaściołaŭ, klaštaraŭ i kaplic kolišnich Navahradskaha, Vilenskaha i Trockaha vajavodstvaŭ, jakija naležać da manumientalnaj sieryi «Materiały do dziejów sztuki sakralnej», vydavanaj pad navukovaj redakcyjaj prafiesara, doktara habilitavanaha Jana K. Astroŭskaha».

Taksama hetaja mastactvaznaŭca była aŭtarkaj ustupu da vydańnia «Hrodzienski sabor», vydadzienaha Ministerstvam kultury i nacyjanalnaj spadčyny Polščy ŭ 2016 hodzie.

Maryja Kałamajska-Sajed była siarod inšaha siabroŭkaj Polska-biełaruskaj kansultacyjnaj kamisii pa spravach kulturnaj spadčyny i ŭvohule, jak adznačajuć tyja, chto jaje viedaŭ, vielmi pryjazna staviłasia da Biełarusi i biełarusaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi7

«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi

Usie naviny →
Usie naviny

Polskaja daślednica biełaruskaj identyčnaści maryć pra pomnik «kułaku» ŭ Minsku i čakaje, kali Biełaruś znoŭ adkryjecca śvietu25

Aryna Sabalenka pakidaje Uimbłdan1

Paŭstancy-tuarehi źbili viertalot Mi-24 rasijskaha Afrykanskaha korpusa ŭ Mali7

Minčanie pierarabili kvateru ŭ dvuchpaviarchovuju, a ciapier pradajuć. Kolki prosiać?2

Usiaho adna kropla vady moža zrabić kavu smačniejšaj3

Biełarus, jaki adsiadzieŭ u Tambovie, zavis miž niebam i ziamloj — Rasija choča departavać, a Biełaruś pytajecca: chto heta?1

Turcyja departavała ŭ Rasiju dziaŭčynu, jakuju pieraśledujuć tam za antyvajenny nadpis13

Praryŭ u lekavańni samaj śmiarotnaj formy raku

Zaŭtra dla ramontu mosta kala płoščy Pieramohi zakryjuć praśpiekt Niezaležnaści. Jak doŭha buduć hetyja niazručnaści ŭ stalicy?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi7

«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić