U ivacevickim banku admovilisia abmianiać dalary, atrymanyja paśla prodažu chaty
U Ivacevičach 44‑hadovaja žančyna pasprabavała abmianiać u banku dalary, jakija atrymała paśla prodažu chaty. Adna banknota vyklikała padazreńni, tamu jaje admovilisia prymać i nakiravali na ekśpiertyzu, paviedamlaje UUS Bresckaha abłvykankama.

Ekśpiertyza paćvierdziła, što kupiura była padroblenaja. Pry hetym žančyna atrymała hetyja hrošy ad maci, a taja, u svaju čarhu, nabyła hetuju kupiuru niekalki hadoŭ tamu padčas ździełki z prodažam chaty na vioscy. Abiedźvie žančyny nie viedali, što banknota falšyvaja.
U milicyi nahadvajuć, što pry vyjaŭleńni padroblenych hrošaj raspačynajecca kryminalnaja sprava navat u vypadku, kali čałaviek nie viedaŭ pra ich niesapraŭdnaść i nie mieŭ namieru vykarystać ich dla raźliku.
Za vyrab, zachoŭvańnie z metaj zbytu abo zbyt padroblenych hrošaj praduhledžvajecca kryminalnaja adkaznaść. U zaležnaści ad abstavinaŭ pakarańniem moža być abmiežavańnie voli na termin ad dvuch da piaci hadoŭ abo pazbaŭleńnie voli ad dvuch da siami hadoŭ. Kali złačynstva ździejśniena paŭtorna, arhanizavanaj hrupaj abo ŭ asabliva bujnym pamiery, termin źniavoleńnia moža dasiahać 15 hadoŭ sa štrafam.
Dvuch francuzaŭ ašukali z dapamohaj «biełaruskich rubloŭ»: achviaram addavali staryja biełaruskija hrošy ŭ abmien na jeŭra
Palak chacieŭ pamianiać u biełaruskim banku falšyvyja jeŭra
Za pracu ŭ Polščy z chłopcam raźličylisia falšyvymi dalarami
U Pinsku žančynie na pachavańni muža «dapamahli» falšyvaj kupiuraj
Jakija hrošy najčaściej padrablajuć u Biełarusi?
Kamientary