Pamierła Łuiza Hluk — łaŭreatka Nobieleŭskaj premii pa litaratury 2020 hoda
Joj było 80 hadoŭ.

Va ŭzroście 80 hadoŭ pamierła amierykanskaja paetka Łuiza Hluk, łaŭreatka Nobieleŭskaj premii pa litaratury 2020 hoda.
Jana pamierła ŭ svaim domie ŭ Kiembrydžy (štat Masačusiets). Apošnija hady jana pakutavała ad ciažkaha zachvorvańnia. Pra śmierć Hluk paviedamiŭ Džonatan Hałasi, jaje redaktar u vydaviectvie Farrar, Straus & Giroux.
Łuiza Hluk naradziłasia ŭ siamji jaŭrejskich vychadcaŭ z Rasijskaj impieryi i Aŭstra-Vienhryi. Vučyłasia ŭ kaledžy Sary Łoŭrens i ŭ Kałumbijskim univiersitecie. Vykładała anhlijskuju movu ŭ kaledžy Uiljamsa ŭ Uiljamstaŭnie (Masačusiets), u Jelskim, Bostanskim i Ajoŭskim univiersitetach.
Była aŭtarkaj bolš za 20 knih vieršaŭ i ese.
Łuiza Hluk była plamieńnicaj amierykanskaha ekanamista Sajmana Kuźniaca, jaki naradziŭsia ŭ Pinsku ŭ 1901 hodzie. U 1910-m jahony baćka Abram praviarnuŭ vialikuju finasavuju afieru i źbieh u Amieryku. U 1971 hodzie Sajman Kuźniec atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa ekanomicy, staŭšy pieršym uradžencam Biełarusi, jaki atrymaŭ Nobiela.
-
Karcina Šahała «Prahułka» zastaniecca ŭ Biełarusi da kastryčnika: Turčyn damoviŭsia ź Mišuścinym ab praciahu vystavy
-
Na «Biełaruśfilmie» siarod biaskoncych filmaŭ pra vajnu narešcie zdymuć navahodniuju kamiedyju
-
Zamianiŭ 95% trupy, ale nie zavajavaŭ publiku. Što robić ź biełaruskim baletam eks-premjer rasijskaj Maryinki
Ciapier čytajuć
Pasoł Ukrainy pa pytańniach Biełarusi adkazaŭ na dyskusiju Viačorki i krytykaŭ Cichanoŭskaj: Vaša ŭzajemnaja nieprymalnaść adyhryvaje vielmi niekanstruktyŭnuju rolu
Kamientary