Pamierła Łuiza Hluk — łaŭreatka Nobieleŭskaj premii pa litaratury 2020 hoda
Joj było 80 hadoŭ.

Va ŭzroście 80 hadoŭ pamierła amierykanskaja paetka Łuiza Hluk, łaŭreatka Nobieleŭskaj premii pa litaratury 2020 hoda.
Jana pamierła ŭ svaim domie ŭ Kiembrydžy (štat Masačusiets). Apošnija hady jana pakutavała ad ciažkaha zachvorvańnia. Pra śmierć Hluk paviedamiŭ Džonatan Hałasi, jaje redaktar u vydaviectvie Farrar, Straus & Giroux.
Łuiza Hluk naradziłasia ŭ siamji jaŭrejskich vychadcaŭ z Rasijskaj impieryi i Aŭstra-Vienhryi. Vučyłasia ŭ kaledžy Sary Łoŭrens i ŭ Kałumbijskim univiersitecie. Vykładała anhlijskuju movu ŭ kaledžy Uiljamsa ŭ Uiljamstaŭnie (Masačusiets), u Jelskim, Bostanskim i Ajoŭskim univiersitetach.
Była aŭtarkaj bolš za 20 knih vieršaŭ i ese.
Łuiza Hluk była plamieńnicaj amierykanskaha ekanamista Sajmana Kuźniaca, jaki naradziŭsia ŭ Pinsku ŭ 1901 hodzie. U 1910-m jahony baćka Abram praviarnuŭ vialikuju finasavuju afieru i źbieh u Amieryku. U 1971 hodzie Sajman Kuźniec atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa ekanomicy, staŭšy pieršym uradžencam Biełarusi, jaki atrymaŭ Nobiela.
-
Maksim Znak apublikavaŭ svaje muzyčnyja zapisy na stryminhach
-
Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič
-
Pryckieraŭskaja premija 2026 hoda dastałasia čylijcu, jaki stvaraje miražy. Jaho estetyka krochkaści pieramahła manumientalny pafas
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary