Zdareńni2121

Zładziei raściahvajuć usio, što bačać, z doma Słučaka i Nahornaj

Alina Nahornaja i Ihar Słučak, jakija stali viadomyja jak abaroncy moŭnych pravoŭ biełarusaŭ, vymušana pakinuli svoj dom. Vielmi chutka adnaviaskoŭcy pačali vynosić ź jaho ŭsio kaštoŭnaje, śćviardžaje Ihar.

Alina Nahornaja i Ihar Słučak. Fota: fejsbuk Ihara Słučaka

Ihar Słučak, viadomy ŭ internecie mianuškaj «moŭny inśpiektar», juryst pa adukacyi, jaki šmat hadoŭ źviartajecca da orhanaŭ ułady i pradpryjemstvaŭ z prośbaj šanavać biełaruskuju movu i vykonvać patrabavańni «Zakona ab movach», a taksama Kanstytucyi, napisaŭ pra padziei ŭ svajoj haspadarcy na staroncy ŭ fejsbuku, sarkastyčna nazvaŭšy toje, što adbyłosia, «historyjaj biełaruskaj salidarnaści».

«Kali my byli vymušany źjechać sa svajho doma, domik niekatory čas stajaŭ spakojna i čakaŭ nas. Ale praź niekatory čas miascovyja žychary, našyja rodnyja sialanie, dla jakich my zrabili darohi, čystuju vadu, dobraje napružańnie ŭ elektrasietkach, biaśpiečnyja pierachody, pazbavili viosku ad dziesiacihodździami nakidanych hor śmiećcia, ab čyim žyćci my kłapacilisia padčas kavidu, naohuł sprabavali rabić niešta dobraje, vyrašyli nam za heta ŭ vyniku adździačyć.

Zrazumieŭšy, što chutka my nie vierniemsia, spačatku jany pakrali z padvorku ŭsie mietaličnyja rečy i, samaje kryŭdnaje, samarobny manhał. Paśla čarha dajšła da haspadarčych pabudoŭ — ź ich taksama pavynosili ŭsio, što bolš-mienš mietaličnaje. Prajšło jašče krychu času, i čarha dajšła da płota ź sietki-rabicy — jaho taksama źnieśli».

Ihar Słučak piša, što heta jaho nie nadta ździviła, bo pra takija rečy, što adbylisia ź im, jon raniej užo čytaŭ.

«Pra heta jašče 100 hod tamu napisaŭ Siłanpia ŭ svajoj «Praviednaj halečy», što apisvała žyćcio finskich sialan i za jakuju jon atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju ŭ litaratury. I heta pakidaje spadzieŭ, što praz čas i ŭ nas budzie jak u Finlandyi, i manhał byŭ skradzieny i pierapłaŭleny ŭ Biełdžy niedarma».

Słučak miarkuje, što varta i nadalej «pracavać z hetymi i inšymi ludźmi, navat kali jany hetaha zaraz nie chočuć i zaraz heta im nie patrebna».

Kamientary21

  • Šlapientoch
    03.09.2023
    A na čto on rassčityvał? Brošiennyj dom obiazatielno ždiet zapustienije i razorienije. Po-druhomu nie byvajet.
  • Iv
    03.09.2023
    Pastaŭ kamiery pierad adjezdam.
    Nazavi kankretnych ludziej, jakija vyniaśli niešta ŭ tvajho padvorku.
    Na ŭsiu viosku taki adzin moža znojdziecca. Moža i nie znojdziecca nivodnaha.
    Ad artykuła hidlivaść da Słučaka.
  • Indus
    03.09.2023
    Najchutčej heta viaskovaja moładź, jakaja źbiraje mietałałom pa vakolicach. Darečy pieravažnaja bolšaść ź ich pramaskoŭskaja - horača padtrymlivajuć pucina

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek5

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Taksi paprasili ŭ MARH dazvołu padniać taryfy1

Polskija ŭłady apraŭdali biełarusa, jaki padavaŭsia na kartu pobytu z pašpartam Novaj Biełarusi26

Zialenski zajaviŭ, što nie źbirajecca vyvodzić vojski z Danbasa4

Mužčyna ź Viciebščyny praz 21 hod daznaŭsia, što dačka nie jaho20

Za vybuch u minskim mietro sudzili nie tolki Kanavałava i Kavalova. Jak skłaŭsia los jašče troch fihurantaŭ spravy?10

Na budoŭli ŭ «Minsk-Śviecie» bujny pažar1

U Vilni šukajuć dziaciej u biełaruskamoŭnuju hrupu sadka4

Enierhietyčny kryzis, vyklikany atakaj na Iran, tolki pačynajecca. Jon moža stać samym ciažkim u historyi6

Kaleśnikava: Apošnim kancleram Hiermanii, jaki razmaŭlaŭ z Łukašenkam, była Mierkiel. Mahčyma, patrebna novaja sproba30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek5

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić