Zdareńni2121

Zładziei raściahvajuć usio, što bačać, z doma Słučaka i Nahornaj

Alina Nahornaja i Ihar Słučak, jakija stali viadomyja jak abaroncy moŭnych pravoŭ biełarusaŭ, vymušana pakinuli svoj dom. Vielmi chutka adnaviaskoŭcy pačali vynosić ź jaho ŭsio kaštoŭnaje, śćviardžaje Ihar.

Alina Nahornaja i Ihar Słučak. Fota: fejsbuk Ihara Słučaka

Ihar Słučak, viadomy ŭ internecie mianuškaj «moŭny inśpiektar», juryst pa adukacyi, jaki šmat hadoŭ źviartajecca da orhanaŭ ułady i pradpryjemstvaŭ z prośbaj šanavać biełaruskuju movu i vykonvać patrabavańni «Zakona ab movach», a taksama Kanstytucyi, napisaŭ pra padziei ŭ svajoj haspadarcy na staroncy ŭ fejsbuku, sarkastyčna nazvaŭšy toje, što adbyłosia, «historyjaj biełaruskaj salidarnaści».

«Kali my byli vymušany źjechać sa svajho doma, domik niekatory čas stajaŭ spakojna i čakaŭ nas. Ale praź niekatory čas miascovyja žychary, našyja rodnyja sialanie, dla jakich my zrabili darohi, čystuju vadu, dobraje napružańnie ŭ elektrasietkach, biaśpiečnyja pierachody, pazbavili viosku ad dziesiacihodździami nakidanych hor śmiećcia, ab čyim žyćci my kłapacilisia padčas kavidu, naohuł sprabavali rabić niešta dobraje, vyrašyli nam za heta ŭ vyniku adździačyć.

Zrazumieŭšy, što chutka my nie vierniemsia, spačatku jany pakrali z padvorku ŭsie mietaličnyja rečy i, samaje kryŭdnaje, samarobny manhał. Paśla čarha dajšła da haspadarčych pabudoŭ — ź ich taksama pavynosili ŭsio, što bolš-mienš mietaličnaje. Prajšło jašče krychu času, i čarha dajšła da płota ź sietki-rabicy — jaho taksama źnieśli».

Ihar Słučak piša, što heta jaho nie nadta ździviła, bo pra takija rečy, što adbylisia ź im, jon raniej užo čytaŭ.

«Pra heta jašče 100 hod tamu napisaŭ Siłanpia ŭ svajoj «Praviednaj halečy», što apisvała žyćcio finskich sialan i za jakuju jon atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju ŭ litaratury. I heta pakidaje spadzieŭ, što praz čas i ŭ nas budzie jak u Finlandyi, i manhał byŭ skradzieny i pierapłaŭleny ŭ Biełdžy niedarma».

Słučak miarkuje, što varta i nadalej «pracavać z hetymi i inšymi ludźmi, navat kali jany hetaha zaraz nie chočuć i zaraz heta im nie patrebna».

Kamientary21

  • Šlapientoch
    03.09.2023
    A na čto on rassčityvał? Brošiennyj dom obiazatielno ždiet zapustienije i razorienije. Po-druhomu nie byvajet.
  • Iv
    03.09.2023
    Pastaŭ kamiery pierad adjezdam.
    Nazavi kankretnych ludziej, jakija vyniaśli niešta ŭ tvajho padvorku.
    Na ŭsiu viosku taki adzin moža znojdziecca. Moža i nie znojdziecca nivodnaha.
    Ad artykuła hidlivaść da Słučaka.
  • Indus
    03.09.2023
    Najchutčej heta viaskovaja moładź, jakaja źbiraje mietałałom pa vakolicach. Darečy pieravažnaja bolšaść ź ich pramaskoŭskaja - horača padtrymlivajuć pucina

Ciapier čytajuć

ZŠA paviedamili, što vyzvaleńnie palitviaźniaŭ u Biełarusi «adkładzienaje na niekatory čas»21

ZŠA paviedamili, što vyzvaleńnie palitviaźniaŭ u Biełarusi «adkładzienaje na niekatory čas»

Usie naviny →
Usie naviny

Kolkaść biełarusaŭ u Litvie z DNŽ praciahvaje źmianšacca12

22‑hadovy chłopiec, jakoha šukali vałanciory, znojdzieny miortvym1

Vajna va Ukrainie dahnała pa praciahłaści Pieršuju suśvietnuju1

Na Kubani śledam za anieksavanym Krymam pačalisia pieraboi ź bienzinam3

Nivodnaha minskaha, homielskaha, italjanskaha ci francuzskaha. Zatoje ŭ Mahilovie budujuć užo čaćviorty rasijski dvoryk, hetym razam — ź miadźviedziem13

Statkievič: Dla Biełarusi moža stvarycca takaja situacyja, što ŭsie dziaržavy vakoł nas buduć mieć jadziernuju zbroju5

Zialenski prapanavaŭ Łondanu nakiravać hrošy Abramoviča na ŭzmacnieńnie ŭkrainskaj SPA1

Novy trend u viasielnaj modzie: na źmienu sukiency prychodzić kaścium sa spadnicaj3

Ukraina atakavała centr vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ na aeradromie pad Razańniu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA paviedamili, što vyzvaleńnie palitviaźniaŭ u Biełarusi «adkładzienaje na niekatory čas»21

ZŠA paviedamili, što vyzvaleńnie palitviaźniaŭ u Biełarusi «adkładzienaje na niekatory čas»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić