Zdaroŭje22

U Japonii amal stvaryli leki, jakija dazvalajuć adroščvać adsutnyja zuby

Japonskaja daśledčaja hrupa dasiahnuła prahresu ŭ raspracoŭcy navatarskich lekaŭ, dziakujučy jakim ludzi zmohuć samastojna vyroščvać novyja zuby. Takaja pracedura pieršapačatkova budzie pryznačanaja dla tych, u kaho adsutničaje poŭny nabor darosłych zuboŭ z-za pryrodžanych faktaraŭ.

Fota: Andriy Onufriyenko / Getty Images

Pa infarmacyi japonskaha vydańnia The Mainichi, pieršyja ŭ śviecie leki dla samastojnaj rehienieracyi zuboŭ vielmi chutka pačnuć testavać na ludziach. Na hety momant ašałamlalny pośpiech byŭ dasiahnuty tolki na myšach.

Jašče ŭ 2005 hodzie japonskija navukoŭcy vyjavili ŭ myšej hien, jaki vyrablaje białok USAG-1, što pieraškadžaje rostu zuboŭ. Daśledčyki adrazu ž pačali aktyŭna šukać sposab, jak zabłakavać dziejańnie hetaha białku. Tak, navukoŭcy na čale z Kacu Takachašy, viadučym daśledčykam Miedycynskaha daśledčaha instytuta Kitana ŭ horadzie Osaka, zajavili, što zdoleli raspracavać antycieły suprać USAG-1.

Spačatku ekśpierymienty pravodzilisia na myšach z pryrodžanymi zubnymi chvarobami, i heta dało vielizarny vynik — adsutnyja zuby ŭ ich sapraŭdy całkam adraśli. Paźniej ekśpierymient praviali paŭtorna jašče i na tych myšach, u jakich z zubami prablem nie było, adnak u hetych hryzunoŭ pa vyniku zuby praraśli pamiž tymi, jakija ŭžo isnavali. 

«Ideja vyroščvać novyja zuby prosta ŭ skivicy — heta mara kožnaha stamatołaha. Ja pracavaŭ nad hetym z taho času, jak byŭ aśpirantam. Ja byŭ upeŭnieny, što zmahu heta ažyćciavić i dasiahnuŭ značnych pośpiechaŭ. Hety preparat całkam źmienić praviły hulni ŭ stamatałohii», — adznačyŭ Kacu Takachašy.

I choć pakul što ekśpierymienty pravodziacca tolki na žyviołach, ale ŭ lipieni 2024 hoda preparat płanujuć vykarystoŭvać užo na ludziach. Zrabić cuda-preparat całkam prydatnym dla lačeńnia kamanda navukoŭcaŭ płanuje ŭ 2030 hodzie. Spačatku navukoŭcy chočuć pierakanacca, ci niama jakich-niebudź pabočnych efiektaŭ.

Spačatku płanujecca ŭžyvać novuju technałohiju na dzieciach ad 2 da 6 hadoŭ, u jakich pa roznych pryčynach nie rastuć zuby. Paźniej mahčymaść vyraścić novyja zuby źjavicca i ŭ darosłych, tamu im možna budzie abirać pamiž pryjomam lekaŭ dla ich rehienieracyi ci prostym ustaŭlańniem pratezaŭ. 

Kamientary2

  • Kazik
    11.07.2023
    Chm, a možna adraścić zuby tam, dzie ich zvyčajna niama?
  • Biezzubyj
    12.07.2023
    Ja počti rad.

Ciapier čytajuć

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ12

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Alaksiej Chlastoŭ źviarnuŭsia da padpisčykaŭ — upieršyniu paśla Akreścina13

U mahiloŭskim muziei zaprašajuć sustrecca z mastactvam tajemna

U dziciačy sadok — z čamadanam vybuchoŭki. Historyja pieršaha biełaruskaha terarysta12

«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna33

Błohierka, što pierajechała ź Piciera pad Minsk, skardzicca, što nivodzin zabudoŭščyk nie źviarnuŭsia da jaje pa rekłamu6

U centry kiravańnia pieravozkami Biełaruskaj čyhunki ceły pavierch adviali vajskoŭcam5

U Biełarusi źjaviacca «Torf-hatel» i vuzkakalejka dla turystaŭ

Samuju darahuju kvateru ŭ Minsku ŭ mai pradali za 690 tysiač dalaraŭ

Staražytnyja suśliki jeli miasa mamantaŭ. Dokaz znajšli ŭ ich kakaškach3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ12

Biełarus zrabiŭ prapanovu kachanaj kala znakamitaha fantana Trevi ŭ Rymie — pad apładysmienty dziasiatkaŭ turystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić