Zdaroŭje

Ekspres-test zmoža vyznačyć, ci jość u vašaj kurycy salmanieła

Novy tańniejšy i praściejšy test daje vyniki mienš čym za hadzinu i moža zamianić sučasnyja mietady, jakija zajmajuć da sutak i bolš.

Fota: pixabay

Bakteryi salmanieły — adna z najbolš raspaŭsiudžanych krynic charčovych zachvorvańniaŭ. Choć bolšaść vypadkaŭ prachodziać sami (choć i ź vielmi niepryjemnymi simptomami) i nie patrabujuć lačeńnia antybijotykami, adnak sustrakajucca i śmiarotnyja vypadki. Da taho ž, u apošnija hady stanovicca surjoznaj prablemaj supierbakteryja Salmonella, pry zaražeńni jakoj lačyć abo praduchilać ciažkija vypadki stanovicca jašče składaniej.

Štamy salmanieły, jakija vyklikajuć chvaroby ŭ ludziej, u vialikaj kolkaści sustrakajucca jak u dzikich, tak i ŭ svojskich žyvioł, asabliva ŭ kurej. I choć vytvorcy charčovych praduktaŭ rehularna praviarajuć svaju pradukcyju na najaŭnaść salmanieły i inšych charčovych mikrobaŭ, biahučyja łabaratornyja testy zvyčajna zajmajuć dzień ci bolš.

Daśledčyki z McMaster University ŭ kanadskim Antaryjo kažuć, što ich test nastupnaha pakaleńnia moža akazacca značna bolš chutkim i prostym u vykarystańni. Navukoŭcy śćviardžajuć, što ich tanny i praściejšy mietad moža vyjavić bakteryi ciaham usiaho adnoj hadziny i ź mienšaj kolkaściu nieabchodnych pryład, čym navat zvyčajny chatni test na kavid. Mietad moža być vykarystany jak pierapracoŭščykami ptuški, tak i vytvorcami ježy.

Kanadskija daśledčyki stvaryli sintetyčnuju malekułu, jakaja ŭzajemadziejničaje z bakteryjami. Malekuła hetaja zapakavanaja pamiž mikraskapičnymi čaścicami z takich materyjałaŭ, jak zołata, tłumačyć Gizmodo. Kali zaražany zvadkavany ŭzor ježy ŭstupaje ŭ kantakt z testam, adzin z bakteryjalnych fiermientaŭ salmanieły reahuje na jaho i razrazaje ŭpakoŭku, raźlivajučy malekułu ŭ vadkaść.

Zatym vadki ŭzor źmiaščajecca na śpiecyjalna padrychtavanuju papiarovuju pałosku, i, dziakujučy śpiecyjalnamu bijadatčyku (taksama stvoranamu daśledčykami), malekuła prymusić lubuju zabrudžanuju vadkaść afarboŭvać papieru ŭ čyrvony koler mienš čym za hadzinu. Čym čyrvaniejšy koler, tym bolš zabrudžanaja ježa. Vysnovy kamandy z padrabiaznym apisańniem ich testu byli apublikavanyja ŭ časopisie Angewandte Chemie.

Choć kury, badaj, samaja viadomaja krynica zaražeńnia salmaniełaj, novy test pavinien być u stanie vyjavić bakteryi i ŭ jałavičynie, małočnych dy inšych uraźlivych charčovych praduktach, kažuć navukoŭcy. Naturalna, kamandzie spatrebiacca dadatkovyja daśledavańni i raspracoŭki dla paćviardžeńnia efiektyŭnaści testu i jaho maštabavańnia. Tak, kamanda ŭžo atrymała finansavańnie ad niekamiercyjnaj daśledčaj arhanizacyi Mitacs, a taksama Toyota Tsusho Canada Inc. ź pierśpiektyvaj dalejšaj kamiercyjalizacyi vynachodnictva.

Kamientary

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi25

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi

Usie naviny →
Usie naviny

Adzin z supiermarkietaŭ Minska pastaviŭ aparat dla narezki chleba6

U Ščorsach znoŭ pradajuć «Muravanku Chraptovičaŭ». Hetym razam za 84 rubli5

Stylistka nazvała top-5 samych modnych biełarusak15

U Prypiaci złavili hihanckaha soma-vołata. Ale pravieryć heta niemahčyma

Tramp: U nas jość płan, Zialenskamu ŭ peŭny momant daviadziecca niešta pryniać13

Kamanda maleńkaha karybskaha vostrava Kiurasaa ŭpieršyniu ŭ historyi zhulaje na čempijanacie śvietu pa futbole. Što za vostraŭ i jak takoje atrymałasia?3

Navukoŭcy vyjavili, što ŭ ilvoŭ jość dva typy ryku

U Vilni sabraŭsia Schod nieabyjakavych apanientaŭ Cichanoŭskaj. Pryjšła navat Karač — pahroza nacbiaśpiecy Litvy43

Pucinu dałažyli pra ŭziaćcie Kupianska. Voś čamu heta nie tak12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi25

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić