Zdaroŭje

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu ludzi złujuć ad hoładu

Navukoŭcy vyjavili, što ŭ hetym vinavatyja peŭnyja vidy bakteryj, jakija žyvuć unutry čałavieka.

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: vecteezy

Daśledčyki z univiersitetaŭ Harvarda, Prynstana i Paŭnočnaj Karaliny zmahli vyjavić sapraŭdnuju pryčynu ŭźniknieńnia złości, jakaja adbyvajecca padčas hoładu. Pa ich słovach, u hetym vinavatyja peŭnyja vidy bakteryj, jakija žyvuć unutry čałavieka.

Adpaviednaje daśledavańnie było apublikavana 3 krasavika ŭ navukovym časopisie Nature Microbiology.

Pavodle jaho vysnoŭ, niekatoryja vidy bakteryj u arhaniźmie čałavieka z-za niedachopu pažyŭnych rečyvaŭ vyłučajuć taksiny, jakija prymušajuć čałavieka złavacca.

U jakaści abjekta dla ekśpierymienta byŭ abrany Clostridium perfringens — pałačkapadobnaja bakteryja, jakuju možna znajści ŭ kišečniku čałavieka i inšych pazvanočnych, a taksama ŭ nasiakomych i prosta ŭ hlebie. 

«Dla pravierki hipotezy ab taksičnaści heta bakteryja była padzielena na niekalki častak, kab ubačyć reakcyju na hoład kožnaj. U vyniku tyja, jakija niedaatrymlivali pažyŭnyja rečyvy, aktyŭna vyłučali taksin, jaki vyklikaje złość i niezadavolenaść. A tyja, chto atrymlivaŭ usio ź liškam, pavodzili siabie spakojna», — havorycca ŭ daśledavańni.

Ale charakternym źjaŭlajecca krychu inšaje — pry stałym niedajadańni arhanizma, a značyć i pry pastajannym vyłučeńni taksinu, bakteryi, padobnyja da Clostridium perfringens, zdolnyja macniej supraciŭlacca zvyčajnym i vysokajakasnym lekam.

Heta ŭ svaju čarhu pavialičvaje ryzyku ich pieratvareńnia ŭ supierbakteryi, jakija buduć mieć imunitet da antybijotykaŭ.

Uviadzieńnie pažyŭnych rečyvaŭ niepasredna niebiaśpiečnym bakteryjam moža adkryć novy alternatyŭny typ lačeńnia jak dla žyvioł, tak i dla ludziej.

«Naprykład, tak jak charčovaja pramysłovaść pastupova admaŭlajecca ad vykarystańnia antybijotykaŭ, svojskija žyvioły buduć stanavicca ŭsio bolš schilnymi da ŭsialakich chvarob. Naša adkryćcio, naadvarot, zmoža dać fiermieram novy instrumient dla pamianšeńnia kolkaści patahiennych bakteryj biez vykarystańnia antybijotykaŭ», — ličyć Adam Razental, dacent kafiedry mikrabijałohii i imunałohii Univiersiteta Paŭnočnaj Karaliny, a taksama adzin z aŭtaraŭ daśledavańnia.

Adnak, jak adznačaje Razental, adaptacyja hetaha adkryćcia pad patreby čałavieka nie adbudziecca chutka, bo na hety momant hetaja halina jašče niedastatkova vyvučanaja navukoŭcami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ29

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia na Alimpijadzie apošni šaniec biełarusaŭ

Adzin sa scenaryjaŭ Pientahona praduhledžvaje likvidacyju ajatały Chamieniei i jaho syna1

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki2

«Uziać łachi pad pachi». A što takoje łachi?7

Na vostravie siarod hornaha voziera na Bałkanach masava hinuć samki čarapach. Pryčyna akazałasia niečakanaj5

Ukraincy atakavali zavod u Udmurcii, na jakim robiać «Iskandery» i «Arešnik»3

Ministr sportu zaklikaŭ UEFA dazvolić zbornaj Biełarusi hulać doma, jak Izrailu. Ale Izrail doma pakul nie hulaje4

Tramp dadaŭ jašče 10% taryfaŭ na ŭvieś impart paśla pryznańnia raniejšych mytaŭ niezakonnymi2

U Polščy stała bolš biełaruskich sałonaŭ pryhažości, ale mienš restaranaŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ29

U Minsku adbylisia masavyja zatrymańni vydaŭcoŭ i kniharaspaŭsiudnikaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić