Prapahanda nie paviedamlaje nijakich detalaŭ ab zdareńni ŭ Hrodnie, dzie ŭ niadzielu śpiecsłužbisty, nibyta, zabili čałavieka. U paniadziełak Alaksandr Łukašenka vyklikaŭ da siabie svajho syna — «adkaznaha» za «Alfu». Poŭnaj karciny zdareńnia niama, ale ab niečym my možam mierkavać pa abryŭkach infarmacyi.

BiełTA na nastupny dzień paśla stralaniny ŭ Hrodnie demanstruje raźmieranuju i spakojnuju karcinu dnia: «aktyvizacyja kantaktaŭ z Kałmykijaj», «strohi kantrol situacyi na spažyvieckim rynku».
Heta davoli niecharakterna dla situacyi forsmažoru, pra jaki na tym ža resursie trubili ŭčora: «U Hrodnie padčas akazańnia ŭzbrojenaha supracivu śpiecpadraździaleńniu KDB zabity zamiežny hramadzianin».
Cełaja śpiecapieracyja orhanaŭ dziaržbiaśpieki, čyje bajcy nibyta praryvalisia skroź vybuchi hranat i vykručvalisia ad strałkovaj zbroi. U Biełarusi i pry kudy mienšych «hierojstvach» siłavikoŭ pałosy dziaržaŭnaj presy poŭnyja padrabiaznaściaŭ. A tut — cišynia…
U toj ža momant Łukašenka vyklikaŭ da siabie syna.

«Kali jon na nastupny dzień vyklikaŭ da siabie syna, jaki źjaŭlajecca kiraŭnikom mižviedamasnaj Rady śpiecyjalnych padraździaleńniaŭ, to heta, jak pa mnie, śviedčyć pra jaho žadańnie atrymać abjektyŭnuju infarmacyju i acenku dziejańniaŭ alfaŭcaŭ nie tolki sa słovaŭ Cierciela», — skazaŭ adzin z surazmoŭcaŭ «Našaj Nivy» ź vialikim dośviedam pracy ŭ siłavym błoku.
Viktar Łukašenka doŭhi čas byŭ pamočnikam baćki pa nacyjanalnaj biaśpiecy. Z hetaj pasady jon syšoŭ u lutym 2021-ha.
«Stała kantaktuju z alfaŭcami, vyrašaju ź imi aktualnyja zadačy na sustrečach mižviedamasnaj Rady śpiecyjalnych padraździaleńniaŭ», — kazaŭ Viktar Łukašenka ŭ adnym z redkich intervju da 30-hodździa «Alfy».
Na BiełTA ŭčarašniaja sustreča była padadziena jak sustreča Łukašenki-starejšaha sa staršynioj Nacyjanalnaha alimpijskaha kamiteta.
Padniatyja pytańni vyhladajuć šarahovymi: «uzajemadzieńnie hramadskich arhanizacyj z NAK» i padobnaje.
Heta sapraŭdy dazvalaje ličyć, što temaj sustrečy byli niejkija inšyja pytańni.
Što, naprykład?
Pa niepravieranaj infarmacyi «Našaj Nivy», jakuju my atrymali z adnoj krynicy, u Hrodnie «Alfa» zabiła hramadzianina adnoj ź dziaržaŭ Jeŭrasajuza.
Dypłamat hetaj krainy atrymaŭ zapyt našaha vydańnia ab imaviernym fakcie hibieli ich hramadzianina, ale, pračytaŭšy, pakinuŭ jaho biez adkazu.
Infarmacyja, što hety hramadzianin nibyta adbivaŭsia ad KDB hranatami, našymi surazmoŭcami stavicca pad sumnieŭ.
Detalaŭ zdareńnia my pakul dakładna nie viedajem.
Taksama nam viadoma, što jašče ŭ niadzielu śpiecyjalistaŭ pa vybuchovaj spravie, a taksama apieratyŭnikaŭ šerahu śpiecyjalnych viedamstvaŭ vyklikali ŭ Hrodna z vychadnych i navat balničnych.
Taksama ničoha nieviadoma pra straty z boku KDB.
Ciapier čytajuć
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary