Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary33

Piłsudzkaha pierastavili

Siarhiej Astraviec piša na svaim błohu pra pomniki: bronzavyja, betonnyja i hipsavyja.

Ułasna kažučy, heta nie navina dla žycharoŭ horadu, dzie jon stajaŭ pierad ratušaj, pra toje, što pierastavili — heta moj zahałovak, dla jakoha ja hod nazad nie napisaŭ tekst.

Hladžu znoŭku: sapraŭdy niama, u inšym miescy ciapier. Zrešty pomnik novy, nie puściŭ kareńnia, hadoŭ niekalki jon tam prastajaŭ — pierad ratušaj ChVIII st., miesca, mnie zdajecca, było ŭdałaje: architekturnaje asiarodździe i ŭsio inšaje. Kažuć, jon moh abražać niekatorych biełarusaŭ miascovych, abražać palityčna: nazvaŭsia hruzdom spačatku, z maładym maksimalizmam, ale vybraŭ dla siabie bolš peŭny čovien, stary, ale vyprabavany, nia z novaj draŭniny, niedasušanaj. I ničym nie dapamoh novamu małomu čoŭniku, tolki naadvarot, prajšoŭ mima z fanaberyjaj, uźniaŭšy chvalu zhubnuju.

Ujaŭlaju: kolki hazety miascovyja z temy hetaj ježy mieli, ale jany nia trapili ŭ maje ruki. Toje, što pierastavili, zdajecca spačatku nievierahodnaj padziejaj. Ale ž u nas, siabry, taksama pierastaŭlajuć, chacia ŭsio zdajecca žalezabetonna na našych płoščach. Pierastaŭlajuć, ale ŭ vyhladzie vyklučeńnia. Chacia amal u kožnym razie heta — učynak hramadzianskaj mužnaści, ledźvie nia podźvih. Voś Piłsudzki moh nia ŭsim padabacca, i jaho pierastavili, chacia pryčyna była inšaj napeŭna. Pryčym jon adzin byŭ taki, nie seryjny, nie kanvejerny. Jakasnaja bronzavaja statuja, dalboh. Prypaminaju: ułady staličnyja taksama doŭha nie davali dazvołu na Piłsudzkaha, było heta ŭ hodzie 1994‑m, zdajecca, ale ž narešcie pahadzilisia. Padzieja navat trapiła ŭ apaviadańnie «Adbitki palcaŭ» i jaho možna ŭbačyć u majoj śviežaj knizie «Katy Jozafa Ratcynhiera».

Ja razharnuŭ jaje, kab uziać cytatu i ździviŭsia kryšku, što jana atrymajecca istotna bolšaj, čymści ja dumaŭ: «Z pomnika Piłsudzkamu apaŭzaje biełaja šata. Jon zadumna hladzić udoł, abapiersia na šablu, u ruce maršalskaje žazło. Hrošy na pomnik źbiralisia piać hadoŭ, haradzkija ŭłady supracivilisia, nie davali zhody na kutok placa. Paciamniełaje nieba vybuchaje iskrami salutu.

Kaliści jon skazaŭ na dopycie, što — biełarus. Dy pieradumaŭ. A paźniej jon raźbiŭ balšavickaje vojska pad Varšavaj, uratavaŭšy Eŭropu ad akupacyi, a śviet — ad suśvietnaj revalucyi. U Minsk‑Litoŭsku utvaryŭsia pieršy polski avijaatrad, a ŭ Babrujsku — korpus Doŭbar‑Muśnickaha. Paet‑pałkoŭnik, jaki pa zahadu Piłsudzkaha stvaraŭ i nie stvaryŭ biełaruskaje vojska, pachavany na krakaŭskich mohiłkach, pamior ad suchotaŭ. Usie vašyja paety pamirali zvyčajna praz suchoty. Adzin la siniaha mora, inšyja — u savieckich lahierach. Sprabavali ryfmavać navat hienerały. Nacyja paetaŭ, jakija pačali z časam pamirać

ad harełki.

Lech Vałensa znoŭ adhadavaŭ pacučynyja vusy j pieraprašaje ŭ mikrafon biełarusaŭ, što palaki ničoha dla ich tady nie zrabili. Jon havoryć źbiŭna, mabyć chvalujecca. Sami vinavatyja, havoryš ty sam sabie. Piłsudzki kali navat i chacieŭ, vyrašaŭ nia jon, kažuć, jon tolki kamandavaŭ vojskam. Ale ci chacieŭ nasamreč?»

«Dziadek» mnie asabista padabaŭsia, jon stajaŭ na dole ŭ turystyčnym miescy, sfatahrafavacca pobač było niabrydka, nia soramna. Inšaja sytuacyja, kali ŭsiu krainu abražaje rastyražavanaja statuja, u jakoj biełarusy nijak nie paznajuć svajho pravadyra, jak palaki paznajuć u Piłsudzkim. Nu, pierastavili paračku‑trojku ŭ nas, niekatorych navat zusim prybrali z vačej. Chiba heta narmalna, kali ŭ rejcentry kala dziesiatka leninaŭ, źleplenych na kanvejery z prahaj pachmialicca čym chutčej? I nivodnaha Kalinoŭskaha, Hartnaha, Sapiehi, naprykład? Ale ŭsio heta litaratura taksama, našaja, biełaruskaja.

Da słova: ščyra skažu, mianie tady rasčuliŭ učynak Vałensy, jon śviedčyŭ pra ŭzrovień čałavieka, ja heta acaniŭ. A vystupaŭ jon, nahadaju, z trybuny, na jakoj byŭ naš biełaruski rycarski hierb.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka duchoŭnaha vučylišča, jaki starejšy za jaje na 31 hod? Jany raźbiehlisia3

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka duchoŭnaha vučylišča, jaki starejšy za jaje na 31 hod? Jany raźbiehlisia

Usie naviny →
Usie naviny

Daroha dadomu, jakaja pakul viadzie praz front. U Kijeva-Piačerskaj łaŭry pakazvajuć historyju Pałka Kalinoŭskaha3

«Znajomy pahladzieŭ na mianie jak na NŁA». Jakim Andžej Pačobut pabačyŭ Hrodna FOTY6

Hrodzienski biskup syhraŭ na barabanach na katalickim fiestyvali moładzi3

Jak za dziesiacihodździe Šviecyja amal zakryła dźviery dla mihrantaŭ9

Rasija i Ukraina abmianialisia ŭdarami pa enierhaabjektach paśla słoŭ Trampa pra enierhietyčnaje pieramirje9

28‑hadovuju ŭkrainku z Maryupala asudzili ŭ Minsku za palityku. Čamu jana pryjechała z Polščy ŭ Biełaruś, niajasna4

Anžalika Borys: Pačobuta paŭsiul prymali jak hieroja10

Elektronnuju «Biełaruskuju encykłapiedyju», stvoranuju jak prastoru «vierahodnych viedaŭ pra Biełaruś», cicha likvidavali razam z redakcyjaj. Kupu artykułaŭ pieradali Hihinu7

USU atakavali Rastoŭskuju, Samarskuju i Varoniežskuju vobłaści

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka duchoŭnaha vučylišča, jaki starejšy za jaje na 31 hod? Jany raźbiehlisia3

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka duchoŭnaha vučylišča, jaki starejšy za jaje na 31 hod? Jany raźbiehlisia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić