Mierkavańni44

Čamu Čechija takaja pryhožaja kraina?

Žurnalist Dźmitryj Hurnievič u fejsbuku padzialiŭsia svaimi nazirańniami za staŭleńniem čechaŭ da svajoj pryrody. I ličyć, što sakret češskaj pryhažości — u staŭleńni da starych dreŭ.

Z zachapleńniem naziraju, jak čechi staviacca da svajoj pryrody. U rehijonie Maravija pierad darožnikami paŭstała dylema —

treba było abrezać ci prosta vysiečy staryja drevy na dvuchkiłamietrovaj alei tak, kab jany nie stvarali pahroz kiroŭcam, ale adnačasova kab zachavałasia pryhažość haścinca i bijaraznastajnaść, bo ŭ drevach žyvie šeść hatunkaŭ roznych kazurkaŭ i kažanoŭ.

I im heta ŭdałosia. Upraŭleńnie daroh Čechii, jakomu naležyć adrezak ziamli, źviarnułasia pa dapamohu ŭ Ahienctva achovy pryrody i łandšaftu, i jany razam raspracoŭvali płan. «Apieracyja» dašlifoŭvałasia hod, a terminy ŭ vyniku pieranosilisia, kab byli minimalnyja straty.

I voś hetymi dniami adbyvajecca finał.

Entamołahi abśledavali kožnaje dreva i pa kožnym prymali asabistaje rašeńnie, jak stavicca kankretna da jaho.

Krychu dalej ad darohi ŭžo pasadzili novuju dubovuju aleju (bačnaja na zdymkach), kab jana z časam zamianiła pieršapačatkovuju.

Voś ź jakim trymcieńniem piša pra takija alei časopis Ahienctva achovy pryrody:

«Alei i šerahi dreŭ supravadžali čałavieka ŭ jaho padarožžach sa spradviečnych časoŭ. Pieršyja ŭźnikli ŭžo ŭ Siaredniavieččy i piku papularnaści dasiahnuli ŭ epochu baroka i stali nieadjemnaj častkaj tak zvanaha składzienaha piejzažu. Rola alej była nie tolki estetyčnaj, jany spałučali ŭ sabie łandšaftaŭtvaralnuju, stratehičnuju (naprykład, aryjentavańnie na miascovaści, prykryćcio nadychodziačych vojskaŭ) i vytvorčuju funkcyju (alei fruktovych dreŭ karmili nadychodziačyja vojski). Hetaja šmatfunkcyjanalnaść alej była nastolki važnaja, što zapatrabavała źmien u zakanadaŭstvie (jurydyčnyja abaviazacielstvy pa stvareńni alej uzdoŭž novych daroh — dekret Maryi Terezii ad 1752 h.)».

U hetym staŭleńni da starych dreŭ, u pryncypie, i ŭvieś sakret — čamu Čechija takaja pryhožaja kraina.

Čytajcie taksama:

Najlepšyja — śvietłyja i smalanistyja. Jak i navošta źbirajuć uradžaj ź jałovych płantacyj

Kamientary4

  • nu krepki chaziajśvińnik i ahraryj znaje, kak śbiereč svoj uražaj
    05.02.2023
    daviedka, aha.
    a potom pilili druhije dieriev́ja na ohraždienija vdol polej vmiesto jestiestviennoj zaŝity - dieriev́jev i kustov

    pamiatajem-pamiatajem
  • Pevar
    05.02.2023
    Čiechi puskaj dla načała dorohi otriemontirujut , odni iz chudšich v Jevrosojuzie . Korrupcija na jamočnyj ćvietiet i pachniet
  • Maksim Dizajnier
    07.02.2023
    Pevar

    Komu vy so svoimi koptiaŝimi korčami v ES nužny?Eto zdieś každyj obładatiel viedra na kolesach - statusnyj čiełoviek. A tam užie trietij diesiatok let dumajut, kak izbavitsia ot avtomobilizacii, očistiť vozduch i prirodu.

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan4

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku9

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu5

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

Karł III u Kanadzie: Sapraŭdnaja Poŭnač mocnaja i svabodnaja1

Minčuk ź jarkaj źniešnaściu vykładaje seksi-tancy i vučyć mastactvu raźniavoleńnia11

Łatuška: U mianie jość aściarohi za žyćcio Anžaliki Mielnikavaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan4

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić