Mierkavańni44

Čamu Čechija takaja pryhožaja kraina?

Žurnalist Dźmitryj Hurnievič u fejsbuku padzialiŭsia svaimi nazirańniami za staŭleńniem čechaŭ da svajoj pryrody. I ličyć, što sakret češskaj pryhažości — u staŭleńni da starych dreŭ.

Z zachapleńniem naziraju, jak čechi staviacca da svajoj pryrody. U rehijonie Maravija pierad darožnikami paŭstała dylema —

treba było abrezać ci prosta vysiečy staryja drevy na dvuchkiłamietrovaj alei tak, kab jany nie stvarali pahroz kiroŭcam, ale adnačasova kab zachavałasia pryhažość haścinca i bijaraznastajnaść, bo ŭ drevach žyvie šeść hatunkaŭ roznych kazurkaŭ i kažanoŭ.

I im heta ŭdałosia. Upraŭleńnie daroh Čechii, jakomu naležyć adrezak ziamli, źviarnułasia pa dapamohu ŭ Ahienctva achovy pryrody i łandšaftu, i jany razam raspracoŭvali płan. «Apieracyja» dašlifoŭvałasia hod, a terminy ŭ vyniku pieranosilisia, kab byli minimalnyja straty.

I voś hetymi dniami adbyvajecca finał.

Entamołahi abśledavali kožnaje dreva i pa kožnym prymali asabistaje rašeńnie, jak stavicca kankretna da jaho.

Krychu dalej ad darohi ŭžo pasadzili novuju dubovuju aleju (bačnaja na zdymkach), kab jana z časam zamianiła pieršapačatkovuju.

Voś ź jakim trymcieńniem piša pra takija alei časopis Ahienctva achovy pryrody:

«Alei i šerahi dreŭ supravadžali čałavieka ŭ jaho padarožžach sa spradviečnych časoŭ. Pieršyja ŭźnikli ŭžo ŭ Siaredniavieččy i piku papularnaści dasiahnuli ŭ epochu baroka i stali nieadjemnaj častkaj tak zvanaha składzienaha piejzažu. Rola alej była nie tolki estetyčnaj, jany spałučali ŭ sabie łandšaftaŭtvaralnuju, stratehičnuju (naprykład, aryjentavańnie na miascovaści, prykryćcio nadychodziačych vojskaŭ) i vytvorčuju funkcyju (alei fruktovych dreŭ karmili nadychodziačyja vojski). Hetaja šmatfunkcyjanalnaść alej była nastolki važnaja, što zapatrabavała źmien u zakanadaŭstvie (jurydyčnyja abaviazacielstvy pa stvareńni alej uzdoŭž novych daroh — dekret Maryi Terezii ad 1752 h.)».

U hetym staŭleńni da starych dreŭ, u pryncypie, i ŭvieś sakret — čamu Čechija takaja pryhožaja kraina.

Čytajcie taksama:

Najlepšyja — śvietłyja i smalanistyja. Jak i navošta źbirajuć uradžaj ź jałovych płantacyj

Kamientary4

  • nu krepki chaziajśvińnik i ahraryj znaje, kak śbiereč svoj uražaj
    05.02.2023
    daviedka, aha.
    a potom pilili druhije dieriev́ja na ohraždienija vdol polej vmiesto jestiestviennoj zaŝity - dieriev́jev i kustov

    pamiatajem-pamiatajem
  • Pevar
    05.02.2023
    Čiechi puskaj dla načała dorohi otriemontirujut , odni iz chudšich v Jevrosojuzie . Korrupcija na jamočnyj ćvietiet i pachniet
  • Maksim Dizajnier
    07.02.2023
    Pevar

    Komu vy so svoimi koptiaŝimi korčami v ES nužny?Eto zdieś každyj obładatiel viedra na kolesach - statusnyj čiełoviek. A tam užie trietij diesiatok let dumajut, kak izbavitsia ot avtomobilizacii, očistiť vozduch i prirodu.

Finał Lihi čempijonaŭ skončyŭsia ź likam 5:0. Takoha razhromu nie było nikoli ŭ historyi

Finał Lihi čempijonaŭ skončyŭsia ź likam 5:0. Takoha razhromu nie było nikoli ŭ historyi

Usie naviny →
Usie naviny

U DTZ u Ivacevickim rajonie zahinuli dva čałavieki

Hałoŭčanka patłumačyŭ situacyju z dalarami ŭ Biełarusi3

Navukoŭcy zrazumieli, čamu našy viaskovyja babuli žyli daŭžej9

Minčuk chacieŭ pravučyć «chama» ŭ tramvai, ale čamuści ŭdaryŭ kalenam u nos školnicu2

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam42

U Mahilovie pradajuć 10 ton bulby ŭsiaho pa 60 kapiejek za kiło. Što ź joj nie tak?4

U Biełym domie ŭračysta praviali ź dziaržaŭnaj słužby Iłana Maska. Tramp padaryŭ jamu załaty kluč11

Tramp zajaviŭ, što rasčaravany i šakavany dziejańniami Rasii1

Akademikam Rasijskaj akademii navuk abrali «kravasisiu» časoŭ Janukoviča 5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Finał Lihi čempijonaŭ skončyŭsia ź likam 5:0. Takoha razhromu nie było nikoli ŭ historyi

Finał Lihi čempijonaŭ skončyŭsia ź likam 5:0. Takoha razhromu nie było nikoli ŭ historyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić