Ježa66

Aliŭje, krabavaja sałata i sieladziec pad šubaj… ​Što samaje škodnaje za navahodnim stałom i jak ź im zmahacca?

Što ž samaje škodnaje na našych navahodnich stałach i ci varta admaŭlacca ad hetych straŭ? Adkaz dała doktar-intern 1-ha adździaleńnia ahulnaj doktarskaj praktyki 11-j haradskoj palikliniki Minska Nastaśsia Płytkievič, piša «Źviazda».

— Nastaśsia Uładzimiraŭna, jakija tradycyjnyja stravy na navahodnim stale ličacca samymi škodnymi?

— «Aliŭje», krabavaja sałata, sieladziec pad šubaj i «Mimoza» — hetyja ŭsimi lubimyja sałaty niasuć u sabie sapraŭdnuju škodu. Mienavita jany zasłužana ŭznačalvajuć rejtynh samych škodnych navahodnich zakusak. Svaju spravu robić kruchmalistaja i kałaryjnaja harodnina, jaje spałučeńnie z kaŭbasoj ci rybnymi kansiervami, vielizarnaja kolkaść soli i, viadoma ž, hałoŭny vorah zdaroŭja — majanez. Mnohija z hetych kampanientaŭ ciažka pieratraŭlajucca ŭ spałučeńni adzin z adnym, a z majanezam i inšymi sousami praces tolki ŭskładniajecca.

— Jak usio ž pravilna ich užyvać u navahodniuju noč? I, darečy, jak doŭha paśla śviata možna dajadać sałaty?

— Sałaty, zapraŭlenyja majanezam, lepš jeści ŭ vielmi maleńkaj kolkaści albo zusim zamianić bolš zdarovymi varyjantami. Kaŭbasu, krynicu soli i tłuščaŭ, lepš zamianić na lahčejšuju alternatyvu — kurycu ci indyčku.

Nie varta ryzykavać i ŭžyvać sałaty praz 12 hadzin paśla zachoŭvańnia ŭ chaładzilniku. Kali treba pradoŭžyć termin zachoŭvańnia, zapraŭku (a čaściej za ŭsio heta majanez) lepš dadavać niepasredna pierad užyvańniem.

Nie rekamiendujecca nalahać i na haračaje tłustaje miasa. Białkovyja złučeńni, jakija źmiaščajucca ŭ im, pavialičvajuć ryzyku insultu, sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, prablem sa stravavańniem, źjaŭlajucca adnym z faktaraŭ stareńnia. Dobraj alternatyvaj na śviatočnym stale stanie zapiečanaja ryba.

— Jakuju škodu toić bahaćcie saleńniaŭ i marynadaŭ padčas zastolla?

— Sol, cukar, śpiecyi, vocat, vino — hetyja kampanienty časta fihurujuć u składzie marynadu. U kambinacyi z aliŭje, buterbrodami ź ikroj dy inšymi navahodnimi stravami marynavanyja vyraby mohuć syhrać rolu jak stanoŭčuju, tak i admoŭnuju. Z adnaho boku, marynad pavyšaje intensiŭnaść stravavańnia, ź inšaha — uzmacniaje apietyt, što pavialičvaje ryzyku pierajadańnia.

Kali vybirać pamiž marynavanymi i salonymi praduktami dla navahodniaha stała, to vybar lepš zrabić na karyść salonych — u apošnich niama vocatu, ź imi vaš straŭnik budzie adčuvać siabie kamfortniej. Adnak varta pamiatać, što pry praźmiernym spažyvańni saleńni mohuć razdražnić ślizistuju straŭnikava-kišačnaha trakta i pryvieści da niepryjemnych adčuvańniaŭ.

— Pry spałučeńni ježy z ałkaholnymi napojami čaho kateharyčna nielha rabić? Jakija napoi lepš užyvać za śviatočnym stałom?

— U haziravanych napojach i sokach vialikaja kolkaść cukru i chimičnych dabavak, što pryvodzić da pavyšanaj nahruzki na padstraŭnikavuju załozu. Vydatnaj zamienaj haziravanym napojam stanuć morsy, kampoty, vostryja čai.

Soki rekamiendujecca razvodzić vadoj u suadnosinach 1/3 soku i 2/3 vady. Možna razvodzić i minierałkaj, ale za košt hazu cukar, jaki źmiaščajecca ŭ soku, chutčej usmokčacca, tamu lepš vykarystoŭvać zvyčajnuju vadu. Z hetaj ža pryčyny kateharyčna nielha źmiešvać ałkahol z haziroŭkaj — intaksikacyja budzie ŭ razy bolšaja.

Praźmiernaje ŭžyvańnie śpirtnoha pryviadzie da abiazvodžvańnia, zhuščeńnia kryvi, uzraście nahruzka na serca i piečań. Kali vyklučyć padobnyja napoi ŭ razhar śviata nie atrymajecca, pasprabujcie źnizić daziroŭku i kantralavać ahulnuju kolkaść vypitaha. Lepš pastavić na stoł napoi ź minimalnym utrymańniem cukru i minimalnaha macunku — stałovyja suchija viny.

— Abvastreńnie jakich zachvorvańniaŭ moža vyklikać praciahłaje navahodniaje śviatkavańnie? Ludzi ź jakimi chraničnymi zachvorvańniami pavinny być asabliva aściarožnyja?

— Vyprabavańnie zastollem u śviaty prachodziać mnohija orhany. Viadoma, ciažej za ŭsio straŭniku, ale jon ciesna źviazany ź inšymi orhanami. I kali jon pierahružany, to prymušaje pracavać z padvojenaj nahruzkaj i piečań, i dvanaccacipiersnuju kišku, i padstraŭnikavuju załozu. U vyniku navahodniaha pierajadańnia moža nastupić abvastreńnie šmatlikich chraničnych chvarob, u tym liku i tych, ab isnavańni jakich čałaviek i nie padazravaŭ. Asabliva aściarožnyja pavinny być ludzi z takimi zachvorvańniami, jak hastryt, pankreatyt, chalecystyt, hiepatyt.

— Jak naohuł pravilna charčavacca, kab nie papravicca za navahodnija śviaty?

— Kab nie nabrać paru lišnich kiłahramaŭ za navahodnija śviaty, pa-pieršaje, nie stamlajcie siabie hoładam uvieś dzień, kab nakinucca na sałaty ŭnačy. Sieści za stoł hałodnym — značyć niepaźbiežna pierajeści. Tak što 31 śniežnia nie zabyvajciesia pra śniadanak, abied i viačerni pierakus.

Pa-druhoje, dadajcie da śviatočnaha stała pabolš lohkich zakusak, naprykład, talerki z aharodninnymi i fruktovymi narezkami. Pa-treciaje, u Novy hod pakłapaciciesia nie ab kolkaści, a ab jakaści spažyvanych kałoryj.

Pa-čaćviortaje, vykonvajcie «pitny režym»: picie vadu ŭ pierapynku pamiž tostami, heta dazvolić pamienšyć niehatyŭnyja nastupstvy. Nu i, pa-piataje, zahadzia zapłanujcie aktyŭnaści, prahułku, kab nie siadzieć niekalki hadzin zapar za stałom. Časta pryčynaj pierajadańnia źjaŭlajecca mienavita nuda.

Kamientary6

  • Viehan
    28.12.2022
    Jak kazaŭ kłasik, čym čałavieka ni karmi - jon uparta paŭzie na mohiłki.
  • Bchahavan s lutniej i dvumia kozłami
    30.12.2022
    miascovy2,vy kakoj-to vieśma niedalokij. Priznak toho, čto čiełoviek volna j pryhoža paziraje na mir - eto pofih na vsio. Mnie vsie ravno, kto i čto jest, nie jest i daleje. Poka ubieždienija/diejstvija druhoho čiełovieka nie vtorhajutsia na moju tierritoriju fizičieski ili mientalno - etot čiełoviek volen diełať sovieršienno vsie. Vot jeśli jeho ubieždienija ili diejanija vtorhliś v moj mir - tohda tut vsie inačie.
    Pro sałaty i jedu v ciełom- eto dieło vkusa i płatiežiesposobnosti.
  • Maksim Dizajnier
    30.12.2022
    Uvieś sovkovyj novhodnij stoł škodnyj!Dačuški etich choziajušiek i zahraničnych princiev kormiat etoj hadosťju!

Ciapier čytajuć

Ci praŭda, što ŭzmacnilisia pravierki na biełaruskaj miažy? Što viadoma

Ci praŭda, što ŭzmacnilisia pravierki na biełaruskaj miažy? Što viadoma

Usie naviny →
Usie naviny

«Samaje staroje» dzicia ŭ śviecie naradziłasia z embryjona, jaki byŭ zamarožany 30 hadoŭ tamu3

Stała viadoma, kolki biełarusaŭ atrymali ŭkrainskaje hramadzianstva, a kolki ich vydvaryli z krainy5

A vy viedali, što ŭ Minsku pracuje «Donier Tramp»? Što tam prapanujuć?2

Łukašenka siońnia lacić u Rasiju13

«Ja hatovaja stać ministram ekanomiki Biełarusi». Novy tvar u Kabiniecie Alisa Ryžyčenka — pra karupcyju na karyść Łukašenak, Zareckuju i reformy76

Vyjšaŭ na svabodu miedyjamieniedžar i były futbalist Siarhiej Kapaniec1

Tak vyhladaje Časaŭ Jar paśla zachopu rasijanami FOTY23

Nastu Łojku pieraviali na paŭhoda ŭ pamiaškańnie kamiernaha typu1

Prakuratura Polščy pačała papiaredniaje śledstva pa spravie ab vizach PBH. Ich atrymlivali ŭ asnoŭnym biełaruskija ajcišniki8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci praŭda, što ŭzmacnilisia pravierki na biełaruskaj miažy? Što viadoma

Ci praŭda, što ŭzmacnilisia pravierki na biełaruskaj miažy? Što viadoma

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić