Śviet

Fatohraf zładziŭ čarnihaŭskim vypusknikam niezvyčajnuju FOTAsiesiju

Fota kala zharełaha hipiermarkieta «Epicentr», na ruinach doma na vulicy Čarnavoła i kala zharełaha internata ŭ mikrarajonie Šarścianka. Takuju fotasiesiju na vypuskny albom dla čarnihaŭskich školnikaŭ arhanizavaŭ fatohraf ź Ivana-Frankoŭska Stanisłaŭ Sienik, paviedamlaje «Suśpilnie».

Fota: Stanislav Senyk

Nie viedajučy ničoha ŭ Čarnihavie, z dapamohaj sacsietak i tavaryšaŭ znajšoŭ u Čarnihavie try vypusknyja kłasy, jakija pahadzilisia na fotasiesiju.

«U Čarnihavie ja nie viedaŭ nivodnaha čałavieka. Adzin kłas ja fatahrafavaŭ da vajny, i heta za Čarnihavam było. Tam ničoha nie adbyvałasia, i baćki nie pahadzilisia na toje, kab dzieci pryjechali ŭ Čarnihaŭ dla zdymak. Ale na hetym ja nie spyniŭsia. Ja pisaŭ roznym randomnym ludziam prapanoŭvaŭ usim, kaho viedaŭ, kaho nie viedaŭ, prasiŭ rekłamavać, i znajšlisia try kłasy, jakija pahadzilisia. My ź im zrabili zdymki. I kožny kłas nazyvaŭ roznyja miescy, jany tak uklučylisia ŭ praces, bo ja nie viedaŭ nijakich łakacyj».

Śviata pavinna być. fota: Stanislav Senyk
Adna z łakacyj zdymki. Fota: Stanislav Senyk

Ideju stvareńnia vypusknoha alboma na ruinach horada ličyć dla siabie vyklikam, bo fatahrafija dla jaho — heta historyja.

«Kali ja fatahrafuju vypuskny albom, ja ŭjaŭlaju, što jon budzie važnym i praz 10 hadoŭ. Navat jaho važnaść budzie bolš praz hady. Z časam, hadoŭ praz 5-6, u hetych dziaciej narodziacca svaje dzieci. Praź niekatory čas toje, što ciapier adbyvajecca, zabudziecca. Ludzi, jakija hetaha nie bačyli, buduć pytacca ŭ nas, što adbyvałasia i jak heta było, jak my pytalisia ŭ dziadulaŭ i baćkoŭ. Adnak padčas našych babul i dziadulaŭ nie było fota i videa. Kali b mnie babula pakazała albom, kali, naprykład, byŭ Haładamor, ja b pa-inšamu heta ŭsprymaŭ», — kaža Sienik.

Radaść budzie. Fota: Stanislav Senyk
Fota: Stanislav Senyk
Fota: Stanislav Senyk
Vypusknica-2022. Fota: Stanislav Senyk

Kaciaryna, adna z vypusknic Čarnihava z 12-j škoły. Jany z kłasam padtrymali ideju fatohrafa i pahadzilisia na zdymku. Łakacyju vybrali kala «Epicentra». Jany prapanoŭvali jamu roznyja miescy, ale spynilisia mienavita na zharełym hipiermarkiecie.

Fota: Stanislav Senyk
Budzie mirnaje nieba nad nami. Fota: Stanislav Senyk
Fota: Stanislav Senyk
Fota: Stanislav Senyk

«U nas skrali śviata, skrali dziacinstva. I my chacieli pakazać śvietu, što žyćcio praciahvajecca, niezaležna ad umoŭ», — raspaviała Kaciaryna.

Fota: Stanislav Senyk
Adna z vypusknic. Fota: Stanislav Senyk

Zdymka była biaspłatnaja, i vypuskniki sami vybirali sabie styl.

«Ja dumała apranacca ŭ školnuju formu, u čorna-biełyja kolery, ale vybrali ŭsio niejtralnaje adzieńnie i niejtralnyja kolery».

U čornaj futbołcy — Kaciaryna. Fota: Stanislav Senyk
Vypuskniki. Fota: Stanislav Senyk
Vypuśniki. Fota: Stanislav Senyk
Fota: Stanislav Senyk

Zaraz vypuskniki čakajuć svoj albom, a fatohraf užo robić zdymki ŭ rodnym Frankoŭsku. Repartažy Stanisłava vystaŭlalisia ŭ Paryžy i Bierlinie, fota čarnihaŭskich vypusknikoŭ taksama płanuje pryciahnuć da novaha prajektu.

«Pieršyja dva-try tydni vajny ja rabiŭ repartažy ŭ Kijevie, u Frankoŭsku, i źniaŭ ceły prajekt na fonie vajny. Mahčyma, i vypusknyja pracy ŭvojduć u moj prajekt, ja jašče dumaju nad hetym», — kaža fatohraf.

Fota: Stanislav Senyk

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju7

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zajaviŭ, što vystupić z važnaj zajavaj nakont Rasii4

Upieršyniu rasijskija vajskoŭcy zdalisia ŭ pałon robatam — navatarskaja apieracyja ŭkrainskaj šturmavoj bryhady7

Samaja darahaja sumačka ŭ śviecie. Sumku dla Džejn Birkin pradali za rekordnyja $10 miljonaŭ

Tramp pachvaliŭ prezidenta Libieryi za anhlijskuju, ale tam heta mova aficyjnaja2

Za adzin viečar try biełaruskija futbolnyja kłuby pieramahli supiernikaŭ z Armienii, Makiedonii i Čarnahoryi. Heta rekord7

U Homieli źjaviŭsia skvier Milicyi. Haradžan nie pytalisia navat farmalna4

Vialikabrytanija i Ukraina padpišuć histaryčnuju damovu ab pastaŭcy tysiač rakiet dla SPA

«Sa studzienia Rasija straciła 100 tysiač sałdat. Zabitymi. Nie ŭsiaho, a zabitymi»8

U Minsku pačali budavać aŭtadarohu z Kałodziščaŭ u Kałodziščy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju7

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić