Litaratura

Litaraturnuju premiju imia Ježy Hiedrojcia atrymała kniha «Pa što idzieš, voŭča?» Jevy Viežnaviec

Siońnia adbyłosia ŭručeńnie premii imia Ježy Hiedrojcia za najlepšuju knihu pa-biełarusku, vydadzienuju ŭ 2020 hodzie. Upieršyniu pieršaje miesca atrymała žančyna.

Pieršaje miesca zavajavała Jevy Viežnaviec (psieŭdanim žurnalistki Śviatłany Kurs) za knihu «Pa što idzieš, voŭča?»

Druhoje miesca ŭ Tani Skarynkinaj za knihu «Rajcentr». Druhoje miesca — heta tvorčaja stypiendyja na miesiac na šviedskim vostravie Hotłand. 

Treciaje miesca atrymaŭ Siarhiej Abłamiejka za knihu «Kalinoŭski i palityčnaje naradžeńnie Biełarusi».

Ałkahalička viartajecca ź Niamieččyny na pachavańnie babuli-varažbitki — a tam cieni minułaha. Piśmieńnica Jeva Viežnaviec raskazvaje pra svaju novuju knihu

***

Cyrymonija ŭručeńnia prajšła sioleta ŭ Varšavie, u Kałonnaj zalu Univiersiteta i tranślavałasia anłajn.

U karotki śpis 10-ha jubilejnaha siezonu premii imia Ježy Hiedrojcia ŭvajšli šeść knih:

Siarhiej Abłamiejka. Kalinoŭski i palityčnaje naradžeńnie Biełarusi. Minsk, Radyjo Svabodnaja Eŭropa / Radyjo Svaboda, 2020

Jeva Viežnaviec. Pa što idzieš, voŭča? Minsk, Pflaŭmbaŭm/Vydaviec Raman Cymbieraŭ, 2020

Siarhiej Kalenda. Akvaryum. Historyja adnaho junactva. Minsk, Łohvinaŭ, 2020

Artur Klinaŭ. Łokisaŭ. Vilnia, Łohvinaŭ, 2020

Tania Skarynkina. Rajcentr. Minsk, Pflaŭmbaŭm/Vydaviec Raman Cymbieraŭ, 2020

Andrej Fiedarenka. Žeton na mietro. Minsk, Mastackaja litaratura, 2020.

Sioleta ŭ žury byli: Nasta Hryščuk, litaraturny krytyk; Siarhiej Dubaviec, žurnalist, litaratar, krytyk; Maksim Žbankoŭ, kulturołah, krytyk, eseist; Anžeła Mielnikava, litaraturaznaŭca, doktar fiłałahičnych navuk, prafiesar; Aleś Paškievič, litaratar, litaraturaznaŭca.

***

Premija imia Ježy Hiedrojcia ŭručajecca z 2012 hoda za najlepšuju knihu ŭ žanry mastackaj i dakumientalnaj prozy i maje status hałoŭnaj niezaležnaj litaraturnaj uznaharody Biełarusi.

Papiarednija pieramožcy premii: Pavał Kaściukievič «Zbornaja RB pa niehałoŭnych vidach sportu» (2012), Uładzimir Niaklajeŭ «Aŭtamat z haziroŭkaj ź siropam i biez» (2013), Ihar Babkoŭ «Chvilinka: Try historyi» (2014), Viktar Kaźko  «Čas źbirać kości» (2015), Maks Ščur «Zaviaršyć hieštalt» (2016), Źmicier Bartosik «Byŭ u pana vierabiejka havaruščy» (2017), Uładzimir Arłoŭ  «Tancy nad horadam» (2018), Illa Sin «Libido» (2019), Siarhiej Dubaviec «Tantamareski» (2020).

Arhanizatarami premii źjaŭlajucca likvidavanyja biełaruskimi ŭładami Biełaruski PEN-centr i Sajuz biełaruskich piśmieńnikaŭ, pry padtrymcy Pasolstva Respubliki Polšča i Polskaha Instytuta ŭ Minsku.

«Ja zrazumieła, što mahu vymyć lubuju dupu». Piśmieńnica Śviatłana Kurs na čas pandemii pajšła pracavać sacrabotnicaj

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj9

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli para zarehistravała svoj šlub u kaściumach Dzieda Maroza i Śniahurki3

U centry Minska znoŭ vystraiłasia vializnaja čarha. Pa što hetym razam?10

Minabarony Rasii tolki praz dva dni paśla zajavy pra ataku dronaŭ na pucinskuju rezidencyju niešta pra jaje raskazała1

U Finskim zalivie znoŭ paškodzili kabiel, jaki źviazvaje Finlandyju i Estoniju2

Što pahladzieć u navahodniuju noč? Alternatyŭnaja prahrama pieradač na YouTube11

Voś tak vyhladaje pientchaŭs za $1 000 000 kala płoščy Pieramohi ŭ Minsku13

Siarod «ekstremistaŭ», jakich Łukašenka pamiłavaŭ pad Novy hod, jość i chatnija chimiki1

Vialikaje rabavańnie banka ŭ Hiermanii. Jak złačyncy skarystali Kalady i abčyścili amal usie jačejki3

Vyjšaŭ z načnoha kłuba i źnik. U Minsku piatyja sutki šukajuć chłopca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj9

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić