Navuka i technałohii

Hetuju źjavu nazyvajuć budučyniaj internetu. Što treba viedać pra mietasuśviet?

Sacsietka Facebook niadaŭna abviaściła, što źbirajecca naniać u Jeŭropie 10 tysiač čałaviek dla raspracoŭki mietasuśvietu. Mahčyma, heta budučynia internetu.

Fota depositphotos.com.

Pakul nie isnuje ahulnapryniataha vyznačeńnia mietasuśvietu. U niečym jaho možna paraŭnać ź virtualnaj realnaściu — śvietam, stvoranym techničnymi srodkami, jaki pieradajecca čałavieku praź jaho pačućci. Adnak mietasuśviet — našmat bolš składanaja źjava. Jon adroźnivajecca ad virtualnaj realnaści hetak ža mocna, jak i sučasny smartfon adroźnivajecca ad mabilnych telefonaŭ sarakahadovaj daŭnaści, tłumačyć VVS.

Virtualnuju realnaść zvyčajna vykarystoŭvajuć dla hulniaŭ, adnak mietasuśviet moža dać našmat bolš mahčymaściej. Mietasuśviet moža stać asiarodździem dla pracy, hulni, kancertaŭ, apuskańnia ŭ kinarealnaść ci prosta dla viečaryn i sustreč ź siabrami. I bolšaść ekśpiertaŭ ličać, što čałaviečaja kamunikacyja pavinnaja stać hałoŭnym elemientam mietasuśvietu.

Vystup Aryjany Hrande ŭ virtualnaj hulni Fortnite.

Bahatyja inviestary i vialikija technałahičnyja kampanii staviacca da kancepcyi mietasuśvietu ź vialikaj cikaŭnaściu. Kali za joj sapraŭdy staić budučynia internetu, nichto nie choča adstać ad mahutnaha trendu. Taksama ŭ ekśpiertaŭ jość adčuvańnie, što ciapierašniaje raźvićcio technałohii pakidaje nie tak šmat času da taho momantu, jak mietasuśviet sapraŭdy zapracuje.

Što źviazvaje Facebook i mietasuśviet

Sacsietka ličyć raspracoŭku mietasuśvietu adnym sa svaich asnoŭnych pryjarytetaŭ. Facebook, naprykład, inviestavaŭ u raspracoŭku šlema virtualnaj realnaści Oculus i zrabiŭ jaho tańniejšym za anałahičnyja hadžety kankurentaŭ. Taksama sacsietka stvaraje dadatki virtualnaj realnaści dla pracoŭnaj i niefarmalnaj kamunikacyi, u tym liku prahramy, jakija ŭzajemadziejničajuć z realnym śvietam.

Kampanija niadaŭna inviestavała 50 miljonaŭ dalaraŭ u pracu niekamiercyjnych arhanizacyj, kab sadziejničać «dobrasumlennamu stvareńniu mietasuśvietu». Adnak ekśpierty Facebook ličać, što dla sapraŭdnaj raspracoŭki technałohii treba jašče 10-15 hadoŭ.

Pierśpiektyŭnaja technałohija: hnoj na fiermach buduć apracoŭvać płaźmiennym zaradam

Brytancy stvaryli recept bietonu dla pracy na inšych płanietach. U jaho składzie — kaśmičny pył, a taksama kroŭ, pot i ślozy astranaŭtaŭ (heta nie žart)

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Usie naviny →
Usie naviny

U Žytomiry prahučaŭ mocny vybuch1

«Jon ministr z časoŭ naradžeńnia Chrystovaha i jašče ni razu nie skazaŭ ničoha vartaha». Mark Rute biez dypłamatyi vykazaŭsia pra Siarhieja Łaŭrova4

Eks-karala chip-chopa P. Diddy apraŭdali pa abvinavačvańni ŭ handli ludźmi. Ale jamu ŭsio adno pahražaje 20 hadoŭ turmy

Hiensak NATA adreahavaŭ na rašeńnie ZŠA prypynić častku vajskovaj dapamohi Kijevu3

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet3

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

Zialenski pazbaviŭ ukrainskaha hramadzianstva mitrapalita UPC Anufryja5

Na minskaj Kamaroŭcy ŭ dva razy patańnieli lisički

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić