Hramadstva

Cierciel pra Tarajkoŭskaha: «Vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj»

Staršynia KDB Biełarusi Ivan Cierciel nazvaŭ pryčynaj śmierci Alaksandra Tarajkoŭskaha toje, što jon «vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj, metanakiravana». Pra heta jon zajaviŭ na sustrečy z rabotnikami «Hrodna Azota» 17 śniežnia. Słovy kiraŭnika KDB vyklikali abureńnie ŭ zale.

Voś što dasłoŭna skazaŭ Ivan Cierciel.

«Vakoł pavodzin siłavych struktur dastatkova šmat mifaŭ, fejkaŭ, abstanoŭka nahniatajecca admysłova. Siarod vas, mabyć, jość znajomyja, jakija paciarpieli, mabyć, takija momanty jość. Tavaryš Taraŭnoŭski ci Tarajkoŭski ŭ Minsku zahinuŭ.

Ale chto bačyŭ hetyja zdymki — bačyŭ, što čałaviek staić pierad AMAPam, vyjšaŭ — i nachabna staić pierad milicyjaj (abureńnie ŭ zale). Jon staić metanakiravana.

Prabačcie mianie, chto byŭ u Złučanych Štatach? («Tam svabodny prodaž zbroi» — replika z zały). Spyniajecca mašyna, što ty pavinien zrabić? Ruki pakłaści na rul. Kali ty ruki nie pakłaŭ na rul, što z taboj zrobiać? Prystrelać na miescy. (Usia zała: «Niapraŭda!») Vy pahladzicie, jak prachodziać akcyi ŭ Bierlinie. Usio dastatkova pa zakonie», — padsumavaŭ staršynia KDB.

Demanstrant Alaksandr Tarajkoŭski zahinuŭ u Minsku kala mietro «Puškinskaja» 10 žniŭnia. MUS paviedamiła, što ŭ jaho ŭ ruce była vybuchovaja pryłada, ale paźniej byli apublikavanyja šmatlikija videa, dzie vidać, što ŭ jaho ŭ rukach ničoha nie było, jon prosta vyjšaŭ i stajaŭ pierad šeraha śpiecnaza raskinuŭšy ruki. Jon staić u biełaj majcy, kula prylataje jamu ŭ hrudzi.

Usiaho za čas pratestaŭ u Biełarusi zahinuli abo byli znojdzienyja niežyvymi jak minimum 5 demanstrantaŭ, bolš za 1600 zajavili pra katavańni ŭ RUUSach i turmach, bolš za 1400 čałaviek źviarnulisia pa miedycynskuju dapamohu. Nivodnaja kryminalnaja sprava pa hetych faktach zaviedzienaja nie była, u tym liku i pa fakcie hibieli Tarajkoŭskaha, karcina śmierci jakoha jasna adnaŭlajecca pa videa.

Pratesty ŭ Biełarusi šuhanuli paśla vybaraŭ 9 žniŭnia. Centrvybarkam zajaviŭ, što na ich pieramoh Alaksandr Łukašenka, nabraŭšy 80% hałasoŭ, adnak heta nie supadała z vynikami pratakołaŭ na mnohich učastkach. Siłaviki pry hetym masava zatrymlivali i vydvarali z učastkaŭ naziralnikaŭ, što vyklikała tatalny kryzis davieru da ŭładaŭ.

Hladzicie taksama: Film pra hibiel Tarajkoŭskaha

Kamientary

Ciapier čytajuć

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała24

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Usie naviny →
Usie naviny

Znojdzieny manuskrypt čarnaknižnika z Radaškovič, jaki ličyli stračanym7

Iran zajaviŭ ab udary pa amierykanskaj avijabazie. ZŠA nanieśli novyja ŭdary pa Iranie7

Japonija ŭ pałonie maštabnaj alerhii. U hetym vinavaty prajekt 1950‑ch hadoŭ2

«Armienija — heta ŭžo nie abrabavanaja vami i vašymi partniorami kraina». Pašynian rašuča adkazaŭ Łukašenku17

U pravasłaŭnaj parafii na poŭdni Polščy carkoŭnaja ŭračystaść pieratvaryłasia va ŭsłaŭleńnie Rasii. Z pratestam vystupili lemki32

Drama ŭ žyvym efiry: čorny busieł prahnaŭ ad hniazda arłana-biełachvosta VIDEA

U Minsku pačali budavać pieršy abjekt treciaj kalcavoj darohi

Na hrodzienskich plažach źjaviłasia niezvyčajnaja technika. Jana budzie pracavać usio leta2

Śpiecyjalisty patłumačyli, čamu ŭ Minsku dahetul nie raspuścilisia jasieni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała24

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić