Hramadstva1515

Protaijerej Sierhij Hardun: Treba aktyvizavać pracesy biełarusizacyi i ŭ hramadstvie, i ŭ carkvie

Protaijerej Sierhij Hardun, pieršy prarektar Instytuta teałohii BDU, u kułuarach śviatkavańnia 30-hodździa BPC adkazaŭ na niekalki pytańniaŭ «Našaj Nivy» nakont biełaruskaści carkvy. 

Ajciec Sierhij unikalny tym, što biełaruskaja mova dla jaho nie niešta nabytaje. Jon pačuŭ ruskuju tolki ŭ škole. 

Čytajcie taksama: Protaijerej BPC Sierhij Hardun: Da škoły ja ruskaj movy naohuł nie čuŭ. Tolki biełaruskuju

Sierhij Hardun. Fota: sobor.by.

«Naša Niva»: Ci zadavoleny vy stanam biełaruskaj movy ŭ carkvie?

Sierhij Hardun: Stan movy ŭ carkvie taki ž samy, jak i ahułam u krainie — carkva nie moža być adarvanaj ad hramadstva, my karystajemsia tymi ž movami. Voś havorać pra niejkuju miakkuju biełarusizacyju, ale ja, skažu ščyra, jaje nie nadta adčuvaju, što na vulicy, što ŭ carkvie. Ja dumaju, hety praces treba aktyvizavać paŭsiul.

U nas niešta robicca: jość šerah śviataroŭ, jakija prapaviedujuć pa-biełarusku. My zrabili pierakład Novaha Zapavietu pa-biełarusku, vydali jaho, raspaŭsiudzili pa jeparchijach, bolš taho — jaho pieravydała mižnarodnaja pratestanckaja arhanizacyja «Hiedeony». Davoli vialiki nakład — 30 tysiač! Jany sami jaho raspaŭsiudžvajuć — u balnicach, u haścinicach. Kali božaje pisańnie raspaŭsiudžvajecca pa-biełarusku, ja dumaju, heta spryjaje. 

Ja viedaju ludziej asabista, jakija paŭsiadzionna nie vielmi aktyŭnyja ŭ biełaruskaj havorcy, ale z zadavalnieńniem čytajuć Śviaščennaje pisańnie, nu prosta z zadavalnieńniem!

Časam čałaviek havoryć na toj movie, na jakoj havoryć jaho asiarodździe. A voś vybrać, na jakoj movie čytać — u hetym tabie nijaki faktar nie pieraškodzić.

U carkoŭnych škołach jość mahčymaść vieści ź dzietkami zaniatki pa-biełarusku, kali b takija prychodzili, ale ich, na žal, niama.

«NN»: Mitrapalit Pavieł časam pryvodzić prykład, što, maŭlaŭ, niedzie pačali słužyć pa-biełarusku, a vierniki aburylisia. Hetamu možna vieryć?

SH: Siarod duchavienstva Kafiedralnaha sabora, dzie i ja słužu, była inicyjatyva, kab słužyć pa-biełarusku. Mitrapalit Pavieł dazvoliŭ. Ale znajšlisia prychadžanie, jakija stali pratestavać: skazali, što jość carkoŭnasłavianskaja mova, na jakoj carkva molicca daŭno, i my, maŭlaŭ, chočam praciahvać tradycyju. 

Kolki ich było? A chto ich ličyŭ… Nijakaj statystyki niama, bolš kryklivaja častka zajaviła ad imia inšych prosta ŭ carkvie paśla słužby. Heta skazali mitrapalitu, ja pry hetym prysutničaŭ.

Nu što skazać? Čałaviek maje prava malicca na toj movie, na jakoj havoryć. U tym ža Pietrapaŭłaŭskim sabory, jaki praz darohu, pastajanna pravodziacca słužby pa-biełarusku. Toj, chto choča malicca pa-našamu, prosta pierachodzić darohu.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa12

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa

Usie naviny →
Usie naviny

Arhanizatary kancerta Karža prysłali eks-palitźniavolenaj zaprašalnyja kvitki22

«Chapajusia za ŭsie mahčymaści». Jak spravy ŭ studentaŭ-ajcišnikaŭ, jakich adličyli, 5 hadoŭ paśla

«Takoje — paŭsiudna». Videa z karovami ŭ hrazi ŭ Dobrušskim rajonie stała virusnym u sacsietkach6

Cichanoŭskaja napiaredadni sustrečy Trampa i Pucina: My nie pavinny dazvolić Maskvie stvarać śfiery ŭpłyvu10

Mužčyna i dziaŭčyna ź Minska na jachcie z 17-hadovym styrnavym pierakulilisia na voziery ŭ Brasłavie — vyratavali ŭsich traich

Zahinuŭ 24-hadovy z-błohier Śviatoša, jaki chvaliŭsia zabojstvami pałonnych10

Na prypynku «Łamanosava» ŭ stalicy adramantavali asfalt. Vynik uražvaje2

U paŭdniovaj Jeŭropie staić čyrvonaja śpioka4

Maci čatyroch dziaciej, jakuju schapili na vychadzie z ankadyspansiera, adpuścili da suda dadomu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa12

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić